Prečítané: 5625x

AbiturientiHlavná budova mestského úradu na Radničnom námestí 16 bola v tento štvrtok (20. mája) miestom nezvyčajného stretnutia. Po mnohých rokoch sa tu zišli bývalí absolventi, ktorí navštevovali jednu zo základných škôl v našom meste. Na prvý pohľad nebolo na tomto    stretnutí nič zvláštne, veď v obradnej sieni mestského úrad sa ročne uskutočnia desiatky prijatí terajších či bývalých absolventov stredných a základných škôl. Výnimočnosť  štvrtkového stretnutia spočívala v tom,

že v prvom rade išlo o stretnutie po 50 rokoch, čo je  už  naozaj pekných „pár rokov“. Ďalšou zvláštnosťou, ktorá mu dala punc výnimočnosti bola tá, že bývalí spolužiaci (spolu s niektorými pedagógmi) boli slávnostne prijatí skoro v tých istých priestoroch,  v ktorých kedysi spolu „drali lavice“.

 

Skutočne, absolventi záverečného ročníka niekdajšej 2. Osemročnej základnej školy v Bardejove, ktorí v školskom roku v školskom roku 1959/1960 ukončili povinnú školskú dochádzku (polovica z nich však v nej pokračovala aj v 9. ročníku, keďže práve v tom čase prebiehala u nás reforma základného a stredného školstva) chodili do školy, ktorá sa nachádzala v priestoroch terajšieho mestského úradu na Radničnom námestí 16. Dôvod bol jednoduchý. Žiakov bolo veľa, ale  škôl v Bardejove bolo tom čase ešte málo. A keď si k tomu pripočítame, že základné školy v našom meste už vtedy navštevovalo mnoho žiakov z okolitých dedín, nedostatok školských priestorov sa riešil aj takýmto spôsobom.

Na „randevú“ po polstoročí sa zišlo 23 absolventov z celkového počtu 43 žiakov, (tento počet na dnešné pomery je priam nepredstaviteľný) 8. ročníka, ktorí pochádzali z Bardejova a ďalších siedmich dedín, najmä zo severovýchodnej a západnej časti okresu. Štvrtkového stretnutia sa nedožili 8 absolventi, iným účasť znemožnil zdravotný stav či iné dôvody. Na stretávke, ktorú zorganizoval agilný p. Miron Host, sa zúčastnili aj niektorí bývalí učitelia školy: p. Mária Frančáková, Veronika Sidorjaková a Ján Sidimák.

Na úvod svojho stretnutia, ktoré sa uskutočnilo vo veľkej zasadačke, si minútou ticha uctili pamiatku nielen svojich mŕtvych spolužiakov, ale aj triedneho učiteľa Mikuláša Roháľa, ktorý už taktiež nie je medzi živými.

Dôstojnosť podujatia umocnilo slávnostné prijatie v obradnej sieni mestského úradu členkou Zboru pre občianske záležitosti a poslankyňou mestského zastupiteľstva  Mgr. Evou Kučovou. Okrem príhovoroch a prípitkoch nechýbalo ani želanie toho, aby sa všetci účastníci stretnutia dožili ešte mnohých a dlhých rokov. A keďže táto základná škola bola školou národnostnou, na záver zaznelo aj mohutné: „Na mnohaja i blahaja ľita“.

Veľmi zaujímavé bolo počúvať rozprávanie absolventov, ako si spomínali na svoje školské roky a čo sa kde nachádzalo. Tak napríklad: v malej zasadačke, kde sa teraz stretáva mestská rada a niektoré komisie mestského zastupiteľstva, sedela 8. trieda práve týchto absolventov. V susednej veľkej zasadacej sieni, kde v súčasnosti rokujú mestskí poslanci, bola zase telocvičňa. Priestory sekretariátu primátora patrili riaditeľni a priamo v dnešnej primátorskej pracovni sídlila zborovňa školy. „A čo bolo tu?“, opýtal sa jeden postarší pán svojho bývalého spolužiaka, keď sa takto po skončení prijatia zhovárali v obradnej sieni. „Nie som, si istý, ale tu asi mali svoju triedu piataci alebo šiestaci.“, odpovedal mu nato „spolužiak“.

Po prijatí na mestskom úrade stretnutie absolventov bývalej Základnej osemročnej školy pokračovalo ďalším neformálnym a príjemným programom, počas ktorého sa určite našiel čas  nielen na spomínanie a nostalgiu, ale aj na dobrú zábavu.