Prečítané: 6917x

traja_kraliKatolíci, evanjelici a ďalšie kresťanské cirkvi okrem pravoslávnej slávia 6. januára sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov, ktorý patrí k najstarším kresťanským sviatkom. Zatiaľ čo západné kresťanstvo si pripomína pamiatku sv. Troch kráľov 6. januára, východná cirkev spomína na príchod mudrcov do Betlehema cez sviatok Narodenia Pána 25. decembra.  Kým v minulosti si veriaci 6. januára vo sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov pripomínali aj krst Ježiša v rieke Jordán, od roku 1969 sa táto udalosť slávi osobitne. V tomto roku sviatok Krstu Pána pripadá na nedeľu 9. januára.

 

Sviatok Zjavenia Pána sa vo východnej cirkvi už od tretieho storočia. Cirkev si v ňom pripomínala "tri zázraky":

 

-  príchod mudrcov z Východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary – zlato, kadidlo a myrhu,

-   Ježišov krst v rieke Jordán a

-   jeho prvý zázrak na svadbe v Káne Galilejskej.

 

V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj v západnej cirkvi, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu opísaných v Evanjeliu podľa Matúša. Títo učenci z Perzie boli zobrazovaní ako traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí. Spomínané mená troch kráľov sa objavujú až neskôr. Boli to predstavitelia okolitých pohanských náboženstiev, ktorí ako prví uverili v Ježiša.

 

Kult Troch kráľov bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.

 

Traja králi boli považovaní za svätcov a majú bohatú ikonografiu, niekedy sa zobrazujú ako muž starý, potom mladý a muž v strednom veku. Najčastejší zvyk je maľovať jedného z nich ako černocha.

 

Sviatok Troch kráľov je vzorovou ukážkou prelínania staroslovanských obradov obohatených prvkami rímskej kultúry s obradmi kresťanskými. Vodu a oheň, ktorým sa odpradávna pripisovala magicko-ochranná funkcia, začali svätiť kňazi v kostoloch, čím ešte zvýšili ich magickú moc. Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev, ktorá prevzala najviac pohanských obradov a najmenej ich menila, zaviedla svätenie vody priamo v potokoch. Každý mal pri sebe čečinovú chvojku, ktorú potom namočil do posvätenej vody a pokropil sa ňou. V rímskokatolíckych obciach nosili ľudia vodu do kostola. Občas ku krčahom a kadiam prikladali aj soľ, jablko, kriedu, sviečku či cesnak. Všetky sväteniny slúžili na ochranu pred zlou mocou a živlami.

 

V katolíckych kostoloch počas omší vo sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov kňazi posväcujú trojkráľovú vodu so soľou, kriedu a tymian. V tento deň obvykle kňazi obchádzali domy, modlili sa a požehnávali príbytky. Kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a dvere označovali iniciálami troch kráľov - G.M.B. (Gašpar – Melichar - Baltazár). Táto tradícia sa na mnohých miestach zachovala dodnes.