Mesto Bardejov - svetové dedičstvo UNESCO

skendehuplru
Mesto Bardejov

Mesto Bardejov - Svetové dedičstvo UNESCO

Teší nás, že Vám môžeme prostredníctvom web stránky predstaviť Mesto Bardejov, poskytnúť nevyhnutné informácie o živote mesta a funkciách mestskej samosprávy.

Mesto Bardejov je historicky a kultúrne bohaté mesto, považované za jedno z najkrajších slovenských miest. Historické centrum Bardejova spoločne s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium zo začiatku 18. storočia bolo v roku 2000 zapísane do zoznamu - Svetové kultúrne a prírodné dedičstvo UNESCO.

Zobraziť celý článok »

Aktuality

Bardejovský pivovar.

V týchto dňoch si pripomíname 120. výročie založenia pivovaru v Bardejove, ktorý bol pokračovateľom bohatých tradícií výroby piva siahajúceho až do stredoveku. Záznamy o počiatkoch varenia piva v meste sa nezachovali. Predpokladáme, že už v 14. stor. sa Bardejovčania zaoberali varením piva a v priebehu 15. stor. pivovarníci produkovali kvalitné pivo, o ktoré mali záujem mestá a bohatá šľachta  Uhorska. V rozsiahlej korešpondencii mesta sa zachovalo veľa listov, v ktorých žiadajú mestskú radu o zaslania súdka alebo niekoľko súdkov dobrého piva. Najstarší zachovaný list je z r. 1451, v ktorom Ján Talafús (známy bratrícky kapitán) žiada mestskú radu, aby  mu poslali 4-6 sudov svetlého piva. Taverník Ján z Rozhanoviec v r. 1459 žiadal radu o zaslanie dvoch sudov najlepšieho piva do Budína. Svoju žiadosť zopakoval aj v r. 1461 a požadoval dva sudy marcového piva. Z uvedených listov môžeme dedukovať, že v Bardejove sa varilo svetlé  aj tmavé pivo a najlepšie pivo bolo zvyčajne vyrobené v mesiaci marec, keď si práve „marcové pivo“ mnohí „zákazníci“ žiadali, čo potvrdzujú aj ďalšie listy.

Výroba a predaj „zlatého moku“ bola finančne veľmi zaujímavá, a preto sa Bardejovčania často dostávali do sporov s okolitou šľachtou, pretože aj ona mala právo slobodného varenia piva na svojich majetkoch. Mesto v tomto smere podniklo isté kroky. Využilo svoj vplyv na dvore uhorského kráľa Mateja Korvína a vymohlo si od neho mandát, v ktorom kráľ zakázal šľachticom Šarišskej stolice variť pivo vo vzdialenosti 2 míľ od mesta Bardejova. Podobne vyhovel sťažnosti Bardejovčanov aj kráľ Ferdinand I. v r. 1535, keď nariadil obyvateľom okolia mesta, aby sa neopovážili zamestnávať varením piva, lebo je to dávnym a výnimočným právom mesta Bardejova. O kvalite bardejovského piva svedčí aj list košického zlatníka Antona adresovaný richtárovi Leonardovi Stöckelovi z 11.júla 1520, v ktorom mu oznamuje, že pracuje na objednanom obraze sv. Pavla a zároveň prosí, aby mu poslal pivo, pretože ako  Košice existujú, také zlé pivo ešte nemali ako teraz, od ktorého človek isto onemocnie.

V 15. a prvej polovici 16. stor. sa varením piva zaoberali mešťania  na princípe práva slobodného varenia piva a pivovarnícky cech o existencii, ktorého máme údaj z r. 1493. Mesto malo monopol na výrobu a predaj piva.  Príjmy z predaja piva v 16. a 17. stor. , ktoré sa realizovali v mestskom hostinci na námestí a v hostinci medzi Novou ulicou a Dlhým radom tvorili  nezanedbateľnú finančnú čiastku. Treba však zdôrazniť, že podstatnú časť príjmov z mestského výčapu tvorilo tokajské víno, ktoré bolo aj dôležitým vývozným artiklom najmä do poľských miest. V priebehu 17. a 18. stor. mal pivovarnícky cech  najviac členov a patril k najbohatším bardejovským cechom.

Technológia varenia piva sa nám nezachovala (možno to bolo výrobné tajomstvo), ale zachovali sa z niekoľkých rokov  podmienky pri varení piva, ktoré si schválil cech a boli záväzné. Napr. v r. 1796 v podmienkach bolo stanovené, že „na máčanie sladu nie je možné vziať viac ako 10 gbelov zrna.“   Každý kto k „fajchtowanju“ slad odovzdá musí najprv „firmajstrowi“ odovzdať vzorku na posúdenie. Kto by bez oznámenia „firmajstrowi“ varil pivo,  „štrofani bude“ . Plat staršiemu a mladšiemu pivovarníkovi  bol stanovený po 36 denárov a „ pritim jeden hlib, pul funta brinczy i dva halve palenki, ku fajchtowani sladu jeden žideľ palenki.

Dom alebo domy, v ktorých sa v priebehu niekoľkých storočí varilo pivo sa v daňových súpisoch neuvádzajú, a preto je ich ťažko identifikovať. V r. 1807 však bola uzatvorená zmluva medzi pivovarníckym cechom a mešťanmi na jednej strane a murárskym majstrom Jozefom Kočišom o výstavbe pivovaru. V bode č. 1 zmluvy sa uvádza: „ pri welikej Basti, na grobli Budinek csalkem murovani pre buduci Mescsanstva a pivovarskeho Braterstva uzitek a v timto Budinku pivovarnyu,sladownyu,susnyu,i take pre pivovarnikoch bivanye pod opaternostu a directiu Mokossinii Antala ... aby bul vistaveni.“  Zmluva bola podpísaná, ale  ku výstavbe pivovaru pravdepodobne nedošlo. Ak by sa predsa  výstavba realizovala, tak pivovar mohol byť postavený na mieste, kde neskôr bol okresný súd alebo učňovská škola, posledne Hotelová akadémia J. Andraščíka.

Zákonom č. 8 z r. 1872 boli cechy v Rakúsko-uhorskej monarchii zrušené a následne boli zriadené živnostenské spoločenstvá. Tradíciu varenia piva obnovil Ján Schwarcer a Š. Frankovský, ktorí 6. marca 1891 (120.výročie) založili pivovar. Budova bola postavená v lokalite „Mičkove blichy“. Pivovar však čoskoro skrachoval a prešiel do vlastníctva sporiteľne, od ktorej si v r. 1902 pivovar prenajal Ede Streit. Nový nájomca pivovar zveľadil , zamestnal 20 robotníkov a produkoval najlepšie pivo na hornošarišskom vidieku. Pivo sa predovšetkým predávalo v bardejovských hostincoch , v reštaurácii Hungária a v Bardejovských kúpeľoch. V r. 1919 pivovar získali noví majitelia Juraj Orszig, Ladislav Žuffa a Adolf Zelmanovič, ktorí založili „Bardiovskú pivovarskú spoločnosť“. Následne 8. septembra 1920 bola zaevidovaná v živnostenskom spoločenstve „Bardiovská pivovarská spoločnosť“ so sídlom na Prešovskej ulici č. 44, ale okrem piva začala spoločnosť vyrábať aj likéry. Neskôr rozšírila svoj sortiment o sódovú vodu a limonády. Po 18 rokoch existencie spoločnosť 10. apríla 1937 oficiálne zanikla. Týmto sa definitívne prestalo po viac ako 500 rokoch variť kvalitné bardejovské pivo.

 

Mgr. Jozef Petrovič

riaditeľ Štátneho archívu v Bardejove

© 2015 Mesto Bardejov - Svetové dedičstvo UNESCO

webdesign Webdesign, tvorba web stránok

Máte otázku?
Kontaktný formulár »
Napíšte nám