Prečítané: 18923x

MsPV živote spoločnosti aj jedinca sa občas objavia situácie, s ktorými sa musí nejakým spôsobom vysporiadať. Mimoriadne náročné sú najmä také, ktoré sa týkajú porušenia zákonnosti či iných právnych noriem. Pokiaľ sa más takáto udalosti priamo nedotýkajú, zväčša ich len zaregistrujeme, najmä ak sa tieto každý deň doslova „valia“ na nás z televízie, rozhlasu, novín alebo aj z internetu. Iná situácia však nastane, ak sme svedkami takejto udalosti alebo sme dokonca sami v úlohe obete.

V takýchto chvíľach však človek častokrát nevie, čo má v prvom momente robiť. Samozrejme, že ak ide o udalosť, kedy je odôvodnené podozrenie, že bol spáchaný aspoň priestupok, ak už nie priamo trestný čin, je potrebné o nej čím skôr informovať políciu. Lenže ktorú? Všetci poznáme „klasickú“ štátnu políciu, mnohé obce a mestá (Bardejov nevynímajúc) majú zriadené aj svoje vlastné obecne či mestské polície. Okrem týchto zložiek však jestvujú aj iné špecializované bezpečnostné orgány s osobitným určením, ktoré sa zameriavajú napríklad na dodržiavanie zákonnosti v oblasti cla a dovozu tovarov alebo na vonkajšiu ochranu štátu.

 

Cieľom tohto príspevku nie je vysvetliť aké sú rozdiely medzi jednotlivými policajnými orgánmi, keďže by na túto tému bolo možné napísať aj niekoľko kníh. V našom príspevku si bližšie predstavíme „iba“ činnosť mestskej polície, ktorej už samotný názov naznačuje, žeby k nej mal mať  občan najbližšie. Preto sme zašli za náčelníkom našej bardejovskej mestskej polície, (ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Bardejov) Mgr. Milanom Hoškom, aby nám i vám bližšie predstavil jej činnosť. Na základe tohto stretnutia i následných konzultácií  sa napokon zrodil tento príspevok, ktorý si teraz môžete prečítať.

Mestská polícia (ďalej MsP) v Bardejove vznikla na základe Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Bardejov č. 1/1990, ktoré bolo prijaté 10. 12. 1990. Ako už napovedá jeho číslovanie i samotný dátum prijatia, bolo to vôbec prvé “vezetenko“, ktoré bolo schválené  novým Mestským zastupiteľstvom v Bardejove, po prijatí zákona Slovenskej národnej rady (terajšej Národnej rady SR) o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. Zákon bol prijatý 6. 9. 1990, pričom účinnosť nadobudol dňom volieb do orgánov samospráv, ktoré sa uskutočnili o tri mesiac neskôr (23.11.- 24. 11.). Tento zákon je predstavuje základnú právnu normu fungovania aj terajších mestských a obecných samospráv na Slovensku, ktoré dostali po jeho prijatí kvalitatívne vyšší stupeň samostatnosti a istej lokálnej „svojbytnosti“, než ako to bolo predtým. Pre Mestskú políciu v Bardejove je cťou, že hneď prvý „mestský zákon“, ktorým všeobecne záväzné nariadenie v podstate je, sa venuje jej zriadeniu a činnosti.

Pokiaľ ide o fungovanie  mestských a obecných polícií na Slovensku vo všeobecnosti, ich činnosť upravuje zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, v zmysle ktorého úlohy obecnej polície v obciach, ktoré sú mestami (čo je aj prípad Bardejova ) plní mestská polícia (§ 2, ods. 4).

Podľa § 2 mestská polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení mesta, z uznesení mestského zastupiteľstva a z rozhodnutí primátora či starostu obce. Mestskú políciu zriaďuje a prípadne aj zrušuje mesto svojím všeobecne záväzným nariadením. Na jej čele stojí náčelník, ktorého (na návrh primátora) vymenúva a odvoláva mestské zastupiteľstvo. (Poznámka: V samotnom zákone /ods. 1 - 4/  sa uvádzajú  všeobecnejšie výrazy „obec“, „obecné zastupiteľstvo“, „starosta“, ale v zmysle posledného odstavca § 2 sa v prostredí miest pod nimi  rozumie „mesto“, „mestské zastupiteľstvo“,“ primátor“.)

Medzi základné úlohy  mestskej polície predovšetkým patrí zabezpečovanie  verejného poriadku v  meste, ochrana majetku miest a občanov pred ich poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, ochrana životného prostredia v meste, dbanie o dodržiavanie poriadku, čistoty a hygieny v uliciach či na iných verejných priestranstvách a verejne prístupných miestach, ako aj vykonávanie všeobecne záväzných nariadení mesta, uznesení mestského zastupiteľstva a rozhodnutí primátora.

Mestská polícia taktiež ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty za priestupky ustanovené osobitným predpisom a tiež za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z miestnej úpravy cestnej premávky. Zároveň  oznamuje príslušným orgánom porušenie právnych predpisov, ktoré zistí pri plnení svojich úloh a ktorých riešenie nepatrí do pôsobnosti obce (§ 3). Okrem týchto úloh môže mesto alebo obec uložiť svojej polícii aj ďalšie úlohy, ak to ustanovujú osobitné zákony (§ 3, ods. 2).

Pri plnení úloh zákon (na jednej strane) ukladá príslušníkovi MsP rôzne povinnosti, a zároveň (na strane druhej) naňho deleguje viacero právomocí. A to je práve tá oblasť, kedy si občania častokrát zamieňajú právomoci príslušníka MsP s kompetenciami príslušníka štátnej polície, ktorá sa riadi podľa úplne iných právnych noriem. Aké sú teda základné povinnosti mestskej polície? Je ich pomerne dosť a keďže ide o dôležité úlohy bude dobré, keď si ch všetky vymenujeme.

Podľa § 7 pracovník MsP pri plnení úloh je povinný najmä:

„a) dodržiavať zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy a v ich rámci sa riadiť sa pokynmi náčelníka, prípadne pokynmi starostu ( u nás primátora - poznámka),

b) dbať na vážnosť, česť a dôstojnosť občanov i svoju vlastnú a nepripustiť, aby občanom  v súvislosti s činnosťou obecnej polície vznikla bezdôvodná ujma a prípadný zásah do ich práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného  zákrokom,

c) zakročiť podľa svojich možností a schopností v medziach tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, prípadne vykonať iné nevyhnutné opatrenia, ak je dôvodné podozrenie, že je páchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt,

d) zakročiť, ak je ohrozený život, zdravie alebo hrozí škoda na majetku; nemusí tak urobiť, ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo iné osoby,

e) oznámiť v prípade, že bol spáchaný trestný čin, vec policajnému zboru alebo prokurátorovi a podľa povahy vecí tiež zamedziť vstupu nepovolaných osôb na miesto činu,

f) poučiť pri vykonávaní zákrokov osoby o ich právach,

g) oznamovať bezodkladne náčelníkovi závady a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon jeho činnosti“.

Okrem týchto povinností zákon pozná aj „oprávnenia“ príslušníka MsP, ktoré sa delia na všeobecné a na také, ktoré môžeme nazvať „špecifické“.

K všeobecným oprávneniam (podľa § 8) patrí napríklad oprávnenie vyzvať osobu, aby upustila od konania, ktorým narušuje verejný poriadok alebo od iného protiprávneho konania, ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky zistené  pri plnení úloh, zadržať osobu pristihnutú pri trestnom čine a urobiť úkony podľa osobitných predpisov. Mestský policajt je taktiež oprávnený presvedčiť sa, či ten, koho zadržiavajú, nie je ozbrojený alebo či nemá u seba inú vec, ktorou by mohol ohroziť život alebo zdravie, prípadne mu takúto vec odobrať. (Odobratú zbraň alebo vec následne odovzdá príslušnému orgánu spolu so zadržanou osobou.) Príslušník MsP má takisto oprávnenie prikázať každému, aby na nevyhnutný čas nevstupoval na určené miesta alebo sa na nich nezdržiaval, pokiaľ si to vyžaduje účinné zabezpečenie plnenia úloh mestskej polície prípadne obce.

Pokiaľ ide o samotnú definíciu „zbrane“, podľa odseku 1 písm. d) sa pod zbraňou rozumie strelná, bodná, sečná, rezná zbraň a zbraň hromadnej účinnosti. Za zbraň sa ďalej považuje všetko, „čím je možné urobiť útok proti telu dôraznejším“ (ods. 2).

K ďalším oprávneniam mestského policajta patrí oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti § 9), oprávnenie požiadať o vysvetlenie (§ 10), oprávnenie otvoriť byt (§ 11) a oprávnenie odňať vec (§ 12).

Pre širokú verejnosť je jednou z najzaujímavejších oprávnení policajta (mestského alebo  iného) možnosť použitia donucovacích prostriedkov, ktoré sú vždy vďačným spestrením programu ukážok činnosti policajných zložiek, zvlášť pre deti a mládež. Podľa § 13 sa za donucovacie prostriedky považujú hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, ďalej slzotvorné prostriedky, obušok, putá a služobný pes. Použiť niektorý z donucovacích prostriedkov môže príslušník MsP len vtedy, keď sú splnené zákonné prostriedky, ktoré sú uvedené v § 14 až § 17 tohto zákona.

Každý paragraf sa venuje použitiu iného donucovacieho prostriedku: § 14 (hmatom, chvatom, úderom kopom sebaobrany, slzotvorným prostriedkom a obušku), § 15 (použitiu pút), § 16 (použitiu služobného psa) a § 17 (povinnostiam pracovníka obecnej polície po použití donucovacích prostriedkov). Znenia týchto paragrafov sú si v mnohom podobné. Čo sa v nich opakuje je to, že použitie donucovacích prostriedkov je možné hlavne za tým účelom, aby sa zaistila bezpečnosť inej osobe alebo samotnému príslušníkovi pred protiprávnym útokom alebo ak by od tohto konania útočník neupustil. Rovnako je možné ich použitie aj na zabránenie výtržnosti, ruvačke, úmyselnému poškodzovaniu majetku alebo inému hrubému správaniu, ktorým je porušovaný verejný poriadok, no a samozrejme aj v ďalších prípadoch, ktoré sú v zákone vymenované.

Ešte pred samotným použitím donucovacích prostriedkov je pracovník mestskej polície „povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť iba v prípade, keď je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby a vec neznesie odklad alebo tomu bránia iné okolnosti“ (§ 13, ods. 2). O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje príslušník mestskej polície „podľa konkrétnej situácie tak, aby osobe, proti ktorej zakročuje, nespôsobil neprimeranú ujmu“ (ods. 3).

V tomto zmysle zákon pamätá aj na špecifické situácie aké môžu vzniknúť pri kontakte s neplnoletými osobami alebo tehotnými ženami, ktoré sa taktiež môžu dopustiť protizákonného konania. Pri zákroku proti týmto osobám alebo voči osobe vysokého veku či so zjavnou telesnou vadou, resp.  chorobou nesmie pracovník  mestskej polície „použiť údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky, obušok a služobného psa, okrem prípadov, keď útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje životy a zdravie iných osôb alebo pracovníka obecnej polície alebo hrozí väčšia škoda na majetku a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak“ (§ 18).

Nemenej dôležitým a zaujímavým je znenie § 19, ktorý stanovuje  podmienky nosenia a použitia zbrane pracovníkom MsP. Za zbraň sa na tieto účely považuje krátka guľová zbraň, ktorej držiteľom je podľa osobitných predpisov obec (ods. 2). Pracovník mestskej polície je oprávnený použiť zbraň:

„a) v prípade nutnej obrany a krajnej núdze,

 b) aby odvrátil nebezpečný útok, ktorý ohrozuje chránený objekt alebo miesto, kde je  vstup             zakázaný, po márnej výzve, aby sa od útoku upustilo“ (ods. 3).

MsPOprávnenie nosiť zbraň na výkon zamestnania však pre príslušníka MsP nevzniká automaticky uzavretím pracovno-právneho vzťahu (prijatím za člna MsP). Príslušník MsP môže nosiť zbraň len vtedy, ak úspešne absolvoval skúšku odbornej spôsobilosti žiadateľa o vydanie zbrojného preukazu skupiny „C“ a spôsobe započítania namiesto tejto skúšky alebo jej časti. Túto problematiku konkrétne rieši zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive... a Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 555/2003 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia tohto zákona.

Veľmi dôležitým prvkom v činnosti MsP je preukazovanie  príslušnosti svojich členov, na ktorú pamätá § 21. Pracovník mestskej polície preukazuje svoju príslušnosť (členstvo) rovnošatou s viditeľne umiestneným identifikačným číslom, preukazom príslušníka mestskej polície a ústnym vyhlásením „mestská polícia“ (v obciach „obecná polícia“). O podobe rovnošaty podľa § 23 rozhoduje obec, resp. mesto (ods. 1). Vzhľadom nato, že v minulosti sa tieto rovnošaty v jednotlivých mestách a obciach značne líšili, čo niekedy spôsobovali ich zámenu (napríklad s členmi SBS-iek) zákon zjednotil jej výzor, a to tak, že v súčasnosti sa jednotlivé mestské a obecné polície odlišujú iba svojím erbom (označením) a nápisom príslušného mesta, resp. obce. Bližšie informácie o náležitostiach rovnošaty, označovania motorových vozidiel používaných na plnenie úloh mestskej polície a služobného preukazu sú uvedené v § 22 a § 23.

O počte príslušníkov MsP, organizačnom poriadku a materiálno-technických náležitostiach rozhoduje mestské zastupiteľstvo. Pracovno-právne vzťahy príslušníkov MsP sú upravené zákonníkom práce, pracovným poriadkom a zákonom o výkone práce vo verejnom záujme. Špecifické podmienky týkajúce sa spôsobilosti a odbornej prípravy príslušníkov MsP sú uvedené v § 25 a § 26 zákona o obecnej polícii.

Týmto môžeme predstavenie činnosti mestskej polície aj ukončiť. Na doplnenie ešte uvádzame, že náčelník Mestskej polície v Bardejove Mgr. Milan Hoško každoročne predkladá mestskému zastupiteľstvu správu o činnosti polície za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá je voľne prístupná  aj na mestskom internetovom portáli.  Z tejto správy sa môžete dozvedieť nielen o samotnej činnosti našej mestskej polície, ale aj o vývojových tendenciách v porušovaní zákonnosti, ktorého sa dopúšťajú niektorí Bardejovčania a návštevníci mesta. S výsledkami práce našej mestskej polície sa už čoskoro budete stretávať v pravidelnej rubrike, ktorú v blízkej budúcnosti zriadime na našej (a veríme, že aj na vašej) mestskej internetovej stránke www.bardejov.sk.