Mesto Bardejov - svetové dedičstvo UNESCO

skendehuplru
Mesto Bardejov


I. časť

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

1. Predmet úpravy

Tieto zásady upravujú v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v súlade so Štatútom Mesta Bardejov, Organizačným poriadkom samosprávy mesta Bardejov, organizačným poriadkom Mestského úradu a organizačným poriadkom Mestskej polície:

a) postavenie a funkciu rozpočtu mesta ako súčasti rozpočtu verejnej správy,

b) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu mesta,

c) finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom, rozpočtom VÚC, rozpočtami iných obcí, finančnými zdrojmi EÚ a rozpočtom mesta,

d) finančné vzťahy rozpočtu mesta k rozpočtom rozpočtových a príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta,

e) finančné vzťahy rozpočtu mesta k iným právnickým osobám a fyzickým osobám

f) vymedzuje formy kontroly plnenia rozpočtu a rozpočtového procesu mesta.

2. Vymedzenie pojmov

a) Viacročný rozpočet je strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky mesta, v ktorom sú v rámci jeho pôsobnosti vyjadrené zámery rozvoja územia a potrieb obyvateľov vrátane programov mesta najmenej na tri rozpočtové roky.

b) Rozpočtový proces určuje subjekty rozpočtového procesu a ich úlohy, definuje zostavovanie, schvaľovanie, rozpis, plnenie, sledovanie a hodnotenie plnenia rozpočtu.

c) Návrh rozpočtu je súhrn jednotlivých rozpočtových požiadaviek predkladaných jednotlivými subjektmi zúčastnenými na rozpočtovom procese.

d) Zmena rozpočtu je úprava schváleného rozpočtu v zmysle platných právnych predpisov.

e) Prebytkom rozpočtu je kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami rozpočtu mesta. Schodkom rozpočtu je záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami rozpočtu mesta.

f) Návratnými zdrojmi financovania prostriedky rozpočtu mesta z prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomoci a zo zmeniek a z komunálnych obligácií vydaných mestom,

 

II. časť
POSTAVENIE A FUNKCIA ROZPOČTU MESTA

1. Rozpočet mesta

a) Rozpočet mesta je základným nástrojom finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií mesta v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočet mesta je súčasťou rozpočtu sektora verejnej správy.

b) Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.

c) Rozpočet mesta vyjadruje samostatnosť hospodárenia mesta. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na území mesta, ako aj obyvateľom žijúcim na tomto území, vyplývajúce pre ne zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení mesta, ako aj zo zmlúv. Rozpočet mesta zahŕňa aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu. Súčasťou rozpočtu mesta sú rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám zriadených mestom podľa osobitného predpisu, ako aj finančné vzťahy k právnickým osobám, ktorých je zakladateľom. Rozpočet mesta obsahuje aj zámery a ciele, ktoré bude mesto realizovať z výdavkov rozpočtu mesta.

d) Rozpočet mesta sa vnútorne člení na

1. bežné príjmy a bežné výdavky (bežný rozpočet),

2. kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (kapitálový rozpočet),

3. finančné operácie.

e) Bežnými príjmami rozpočtu mesta sú nižšie uvedené príjmy v členení podľa rozpočtovej klasifikácie s výnimkou príjmov, ktoré sú podľa rozpočtovej klasifikácie kapitálovými príjmami.

f) Vecné vymedzenie bežných výdavkov a kapitálových výdavkov rozpočtu mesta a ich jednotné triedenie obsahuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne určujú a triedia príjmy a výdavky rozpočtu. Rozpočtovú klasifikáciu tvorí druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia, ekonomická klasifikácia a funkčná klasifikácia.

g) Súčasťou rozpočtu mesta sú aj finančné operácie, ktorými sa vykonávajú prevody prostriedkov peňažných fondov mesta a realizujú sa návratné zdroje financovania a ich splácanie. Za finančné operácie sa považujú aj poskytnuté pôžičky a návratné finančné výpomoci z rozpočtu mesta a ich splátky, vystavené a prijaté zmenky, predaj a obstaranie majetkových účastí. Finančné operácie nie sú súčasťou príjmov a výdavkov rozpočtu mesta. Podrobné členenie finančných operácií obsahuje rozpočtová klasifikácia. Mesto môže poskytnúť návratnú finančnú výpomoc zo svojho rozpočtu právnickej osobe, ktorej je zakladateľom, pričom na tento účel nemôže použiť návratné zdroje financovania.

h) Rozpočet mesta sa zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový. Mesto je povinné zostaviť svoj bežný rozpočet ako vyrovnaný alebo prebytkový. Kapitálový rozpočet sa zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový, kapitálový rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový, ak tento schodok možno kryť zostatkami finančných prostriedkov mesta z minulých rokov, návratnými zdrojmi financovania, alebo je tento schodok krytý prebytkom bežného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku. Ak je bežný rozpočet alebo kapitálový rozpočet zostavený ako prebytkový, možno prebytok príslušného rozpočtu použiť na úhradu návratných zdrojov financovania.

i) Ak v priebehu rozpočtového roka vznikne potreba úhrady bežných výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku mesta, alebo na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou, ktoré nie sú rozpočtované a kryté príjmami bežného rozpočtu, môže mesto na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť prostriedky rezervného fondu.

j) Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu možno použiť príjmy kapitálového rozpočtu, ak sa vrátia do termínu ich použitia na rozpočtovaný účel, najneskôr však do konca rozpočtového roka.

2. Viacročný rozpočet

a) Viacročný rozpočet je strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky mesta, v ktorom sú v rámci jeho pôsobnosti vyjadrené zámery rozvoja územia a potrieb obyvateľov najmenej na tri rozpočtové roky.

Viacročný rozpočet tvoria:

1. rozpočet mesta na príslušný rozpočtový rok, ktorý je záväzný,

2. rozpočet mesta na rok nasledujúci po príslušnom rozpočtovom roku,

3. rozpočet mesta na rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavuje rozpočet podľa bodu 2.

b) Viacročný rozpočet sa zostavuje v rovnakom vnútornom členení ako rozpočet na príslušný rozpočtový rok.

c) Príjmy a výdavky rozpočtov uvedených v odseku b) bod 2 a 3 nie sú záväzné. Sú orientačné, zostavené na báze predpokladov a známych údajov v čase ich zostavovania.

3. Príjmy rozpočtu mesta

a) Príjmami rozpočtu mesta sú:

1. výnosy miestnych daní a poplatkov podľa osobitného predpisu,

2. nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku mesta a z činnosti mesta a jej rozpočtových organizácií podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy alebo osobitného zákona,

3. výnosy z finančných prostriedkov mesta,

4. sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené mestom,

5. dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech mesta,

6. podiely na daniach v správe štátu podľa osobitného predpisu,

7. dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov,

8. ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

9. účelové dotácie z rozpočtov vyššieho územného celku alebo z rozpočtu inej obce /mesta/ na realizáciu zmlúv podľa osobitných predpisov,

10. prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel,

11. iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.

b) Mesto môže na plnenie svojich úloh použiť aj

1. prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov,

2. zisk z podnikateľskej činnosti,

3. návratné zdroje financovania,

4. združené prostriedky.

c) Za vlastné príjmy rozpočtu mesta sa považujú príjmy rozpočtu mesta podľa odseku a) bod 1 až 6. Za vlastné príjmy sa považujú aj príjmy podľa odseku a) bod 11, ak tak ustanoví osobitný predpis. O použití vlastných príjmov rozpočtu mesta rozhoduje mesto samostatne. To neplatí pri dare, ak darca určí účel, na ktorý sa majú darované prostriedky použiť. Príjmy rozpočtu mesta podľa odseku a) bod 7 až 10 môže mesto použiť len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli.

4. Výdavky rozpočtu mesta

a) Z rozpočtu mesta sa uhrádzajú

1. záväzky mesta vyplývajúce z plnenia povinnosti ustanovených osobitnými predpismi,

2. výdavky na výkon samosprávnych pôsobnosti mesta podľa osobitných predpisov a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených mestom,

3. výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy podľa osobitného predpisu,

4. výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku mesta a majetku iných osôb, ktoré, ktorý mesto užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,

5. záväzky vzniknuté zo spolupráce s inou obcou alebo vyšším územným celkom, prípadne s ďalšími osobami na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti mesta vrátane záväzkov vzniknutých zo spoločných činnosti,

6. výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce mesta.

7. úroky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomoci,

8. výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných mestom a na výdavky na úhradu výnosov z nich,

9. iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.

b) Z rozpočtu mesta sa môžu poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom je mesto, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia mesta.

c) Do prijatia prostriedkov štátneho rozpočtu mestom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy môže mesto použiť na úhradu týchto nákladov vlastné príjmy. Po prijatí prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy prostriedky štátneho rozpočtu mesto zúčtuje v prospech svojho rozpočtu

d) Právnickej osobe neuvedenej v odseku b) a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území mesta, môže mesto poskytovať dotácie za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením mesta len na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania a zamestnanosti.

e) Ak mesto spolupracuje na základe zmluvy o zriadení združenia miest alebo obcí alebo zakladá právnickú osobu podľa osobitného predpisu, alebo nadobúda majetkové účasti na podnikaní právnickej osoby založenej podľa osobitného predpisu, môže mesto použiť rozpočtové prostriedky na úhradu členského príspevku, na založenie právnickej osoby podľa osobitného predpisu alebo na nadobudnutie majetkových účasti na podnikaní takej právnickej osoby.

f) V rozpočte mesta na príslušný rozpočtový rok sa prostriedky podľa odsekov b) až d) rozpočtujú na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom mesta a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový dlh mesta.

5. Rozpočtový proces
A. Subjekty rozpočtového procesu

Medzi subjekty rozpočtového procesu patrí:

* Mestské zastupiteľstvo.
* Primátor mesta,
* Mestský úrad,
* Mestská rada,
* Komisie mestského zastupiteľstva,
* Rozpočtové a príspevkové organizácie mesta,
* Mestská polícia a preddavkové organizácie

Na rozpočtovom procese sa podieľajú jednotlivé subjekty rozpočtového procesu v rozsahu uvedenom v týchto zásadách.

B. Hlavné úlohy subjektov v rozpočtovom procese

Mestské zastupiteľstvo najmä:

a) schvaľuje rozpočet mesta na príslušný rozpočtový rok vrátane pozmeňujúcich návrhov poslancov Mestského zastupiteľstva, schvaľuje zmeny rozpočtu a použitie rezervného fondu,

b) kontroluje plnenie rozpočtu mesta a prerokúva polročné správy o plnení rozpočtu a správa o stave a vývoji pohľadávok a záväzkov,

c) schvaľuje záverečný účet mesta, rozhoduje o použití mimorozpočtových peňažných fondov, o použití prebytku rozpočtového hospodárenia a o spôsobe úhrady schodku rozpočtového hospodárenia,

d) schvaľuje emisiu cenných papierov,

e) rozhoduje o prijatí úveru alebo pôžičky,

f) schvaľuje a rozhoduje o združovaní prostriedkov mesta.

Primátor mesta najmä:

a) riadi rozpočtový proces,

b) vykonáva rozpočtové opatrenia v rozsahu uvedenom v článku 8 odseku a).

Mestský úrad zabezpečuje organizačné a administratívne úkony súvisiace s rozpočtovým procesom, najmä:

a) zabezpečuje odborné podklady potrebné na správne a úplné spracovanie návrhu rozpočtu mesta,

b) sústreďuje a spracúva rozpočtové požiadavky od fyzických a právnických osôb, rozpočtových a príspevkových organizácií a predkladá ich vo forme návrhu rozpočtu jednotlivým komisiám a mestskej rade,

c) vyhodnocuje výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie,

d) spracúva správy o plnení rozpočtu a záverečný účet mesta,

e) na požiadanie mestského zastupiteľstva a mestskej rady spracováva jednotlivé podkladové materiály, rozbory a pod.,

f) zabezpečuje spracovávanie podkladov a výkazníctvo vo vzťahu k príslušným orgánom v súlade s osobitnou právnou úpravou.

Mestská rada najmä:

a) prerokováva návrh rozpočtu, resp. zmenu rozpočtu vypracovanú podľa požiadaviek komisií mestského zastupiteľstva alebo primátora mesta,

b) prerokúva polročnú správu o plnení rozpočtu a správu o stave a vývoji pohľadávok a záväzkov a záverečný účet mesta.

Komisie mestského zastupiteľstva najmä:

a) sústreďujú rozpočtové požiadavky a návrhy zmien rozpočtu od obyvateľov mesta, právnických a fyzických osôb,

b) posudzujú rozpočtové požiadavky najmä z hľadiska ich prínosu pre mesto a jeho rozvoj, ochrany a tvorby životného prostredia a verejnoprospešných služieb,

c) odporúčajú mestskej rade a mestskému zastupiteľstvu výdavky na zahrnutie do rozpočtu, ktoré vyplývajú z posúdenia požiadaviek právnických a fyzických osôb,

d) navrhujú koncepčné riešenia závažných problémov mesta,

Rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie a Mestská polícia

a) zabezpečujú úplné spracovanie návrhu rozpočtu organizácie,

b) sústreďujú a spracúvajú rozpočtové požiadavky, predkladajú ich vo forme návrhu na zmeny rozpočtu oddeleniu ekonomiky, jednotlivým komisiám MsZ a mestskej rade,

c) vyhodnocujú výsledky hospodárenia za uplynulé rozpočtové obdobie formou rozborov hospodárenia do 30.6. nasledujúceho roka za účasti zástupcov mesta Bardejov,

d) spracúvajú správy o plnení rozpočtu, spracúvajú záverečný účet a predkladajú ich oddeleniu ekonomiky v stanovenom termíne,

e) na požiadanie mestského zastupiteľstva a mestskej rady spracovávajú jednotlivé podkladové materiály, analytické rozbory a pod.,

f) zabezpečuje spracovávanie podkladov a výkazníctvo vo vzťahu k príslušným orgánom súlade s osobitnou právnou úpravou.

C. Proces zostavovania návrhu rozpočtu

a) Zostavovanie rozpočtu mesta vychádza predovšetkým z viacročného rozpočtu, z určeného podielu na výnosoch daní v správe štátu ustanovených osobitným predpisom a zo schválených finančných vzťahov štátneho rozpočtu, rozpočtu VÚC, rozpočtov iných obcí, finančných zdrojov EÚ a iných zdrojov k rozpočtu mesta.

b) Mesto je pri zostavovaní rozpočtu povinné prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre neho vyplývajú z plnenia povinnosti ustanovených osobitnými predpismi.

c) Pokyn na vypracovanie návrhu rozpočtu mesta na nasledujúci rozpočtový rok a návrhu viacročného rozpočtu vydáva na podnet oddelenia ekonomiky MsÚ primátor mesta. Jednotlivé úlohy spojené s prípravou a spracovaním rozpočtu mesta sú premietnuté do termínových úloh z porady vedúcich oddelení MsÚ.

d) Oddelenie ekonomiky MsÚ vypracúva návrh rozpočtu mesta na nasledujúci rozpočtový rok v súčinnosti a na základe podkladov ostatných oddelení MsÚ, preddavkových organizácií, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, ktoré majú vzťah k rozpočtu mesta.

e) Oddelenie ekonomiky riadi práce na vypracovaní návrhu rozpočtu mesta a usmerňuje vypracovanie rozpočtov a vecných úloh jednotlivých oddelení MsÚ, preddavkových organizácií, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.

f) Spracované podklady a návrhy rozpočtov jednotlivých rozpočtových úsekov, preddavkových organizácií, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií sú posudzované na porade primátora mesta a na porade vedúcich oddelení MsÚ.

g) Primátor mesta predkladá návrh rozpočtu mesta mestskému zastupiteľstvu po prerokovaní v mestskej rade a v ostatných orgánoch podľa organizačného poriadku samosprávy.

h) Odborné stanovisko k návrhu rozpočtu mesta pre mestské zastupiteľstvo dáva hlavný kontrolór mesta.

i) Návrh rozpočtu schvaľuje Mestské zastupiteľstvo. Pri schvaľovaní rozpočtu v mestskom zastupiteľstve musia všetky poslanecké návrhy obsahovať informáciu o zdroji na krytie výdavkov súvisiacich s takýmito návrhmi.

D. Rozpis rozpočtu a pravidlá rozpočtového hospodárenia

a) Mesto vykoná po schválení rozpočtu jeho rozpis na rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vrátane rozpisu výdavkov na programy mesta.

b) Mesto hospodári s rozpočtovými prostriedkami podľa schváleného rozpočtu a počas roka kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami podľa osobitných predpisov a monitorujú a hodnotia plnenie programov mesta.

c) Mesto sleduje v priebehu rozpočtového roka vývoj hospodárenia podľa schváleného rozpočtu a v prípade potreby vykonáva zmeny vo svojom rozpočte, najmä zvýšenie vlastných príjmov alebo zníženie výdavkov s cieľom zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu ku koncu rozpočtového roka, pričom schodok bežného rozpočtu mesta môže vzniknúť len z dôvodu použitia prostriedkov rezervného fondu bežného rozpočtu.

d) Mesto je povinné poskytovať ministerstvu financií potrebné údaje o svojom hospodárení na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho rozpočtu, návrhu záverečného účtu verejnej správy a návrhu štátneho záverečného účtu podľa osobitného predpisu.

e) Ak mesto neplní povinnosti vyplývajúce zo zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy alebo zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ministerstvo financií môže až do ich splnenia pozastaviť poskytovanie finančných prostriedkov z dotácií zo štátneho rozpočtu.

f) Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku mesta sa spravuje osobitným predpisom.

g) Prostriedky rozpočtu mesta možno použiť len na účely, na ktoré boli ustanovené schváleným rozpočtom.

h) Prostriedky rozpočtu mesta rozpočtované na príslušný rozpočtový rok možno použiť do konca rozpočtového roka s výnimkou tých prostriedkov, ktorých nevyčerpané zostatky v súlade s osobitným predpisom možno použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku.

i) Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky rozpočtu mesta, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť ich použitia. Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov postupovať podľa odseku m).

j) Primátor mesta je povinný zabezpečiť, aby sa prostriedky rozpočtu mesta uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte mesta.

k) Mesto nie je oprávnené zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku.

l) Prostriedky rozpočtu mesta sa môžu použiť na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Mesto je povinné pri používaní prostriedkov svojho rozpočtu zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť ich použitia.

m) Mesto môže poskytovať preddavky, ak boli vopred v zmluve o dodávke výkonov a tovarov písomne dohodnuté, a to najviac na obdobie troch mesiacov v závislosti od vecného plnenia dodávok výkonov a tovarov. Poskytnuté preddavky musia byť finančne vysporiadané najneskôr do konca rozpočtového roka, v ktorom sa poskytli, s výnimkou preddavkov za dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače, úhradu nájomného a preddavkov na pohonné hmoty poskytované prostredníctvom platobných kariet.

n) Mesto je oprávnené uhrádzať zo svojho rozpočtu v nevyhnutnom rozsahu aj výdavky na reprezentačné a propagačné účely. Čerpanie týchto výdavkov je upravené v smernici na používanie verejných prostriedkov rozpočtu mesta na reprezentačné účely.

6. Pravidlá používania návratných zdrojov financovania

Mesto je povinné pri používaní návratných zdrojov financovania dodržiavať tieto pravidlá:

a) Mesto môže použiť návratné zdroje financovania len na úhradu kapitálových výdavkov. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa tieto zdroje financovania môžu výnimočne použiť za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu.

b) Na vydávanie komunálnych obligácií sa vzťahuje osobitný predpis.

c) Mesto môže vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov financovania, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.

d) Mesto nesmie prevziať záruku za úver, pôžičku alebo iný dlh fyzickej osoby alebo právnickej osoby s výnimkou záruky prevzatej mestom za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu.

e) Mesto môže na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje financovania, len ak

1. celková suma dlhu mesta neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a

2. suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka.

f) Celkovou sumou dlhu mesta sa rozumie súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania ku koncu rozpočtového roka a suma ručiteľských záväzkov mesta.

g) Do celkovej sumy dlhu mesta sa nezapočítavajú záväzky z úverov poskytnutých z bývalých štátnych fondov a z úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu obecných nájomných bytov vo výške splátok úveru, ktorých úhrada je zahrnutá v cene ročného nájomného za mestské nájomné byty. Do celkovej sumy dlhu mesta sa nezapočítavajú záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie najviac v sume nenávratného finančného príspevku poskytnutého na základe zmluvy uzatvorenej medzi mestom a orgánom podľa osobitného predpisu. Do sumy ročných splátok návratných zdrojov financovania sa nezapočítavajú ani si sumy ich jednorazového predčasného splatenia.

h) Dodržiavanie podmienok na prijatie návratných zdrojov financovania podľa odseku preveruje pred ich prijatím hlavný kontrolór mesta.

i) Porušenie podmienok na prijatie návratných zdrojov financovania mestom podľa odseku e) je hlavný kontrolór mesta povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu financií.

7. Časové a účelové použitie rozpočtových prostriedkov

a) Do plnenia rozpočtu mesta sa zahrňujú len tie príjmy, výdavky a finančné operácie, ktoré sa uskutočnili v príslušnom rozpočtovom roku. Na zaradenie príjmu alebo výdavku do plnenia rozpočtu mesta v rozpočtovom roku je rozhodujúci deň pripísania alebo odpísania prostriedkov z príslušného účtu mesta.

b) Rozpočtové prostriedky možno použiť len na účely, na ktoré boli v rozpočte mesta schválené.

c) Mesto môže na základe odôvodnenej žiadosti povoliť výnimku z časového použitia rozpočtových prostriedkov poskytnutých mestom v príslušnom rozpočtovom roku formou dotácie s výnimkou rozpočtových prostriedkov z dotácií zo štátneho rozpočtu.

d) Platby z prostriedkov rozpočtu mesta sa uskutočňujú zásadne bezhotovostne.

8. Zmeny rozpočtu a rozpočtové opatrenia

a) Zmeny rozpočtu mesta vrátane zmeny programov mesta schvaľuje mestské zastupiteľstvo alebo vykonáva primátor mesta s výnimkou účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z Európskej únie a iných prostriedkov zo zahraničia poskytnutých na konkrétny účel, z rozpočtu iného subjektu verejnej správy a darov, ak darca určí účel daru.

Primátor mesta môže vykonať zmenu rozpočtu po prerokovaní v Mestskej rade v priebehu rozpočtového roka do celkovej výšky 330 000 EUR ročne.

b) Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte mesta zabezpečená, možno úhradu realizovať na základe vykonaného rozpočtového opatrenia.

c) Zmeny rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa môžu vykonávať rozpočtovými opatreniami na zasadnutí Mestského zastupiteľstva alebo primátorom mesta v rozsahu uvedenom v odstavci a).

Rozpočtovými opatreniami sú:

1. presun rozpočtovaných prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, pričom sa nemenia celkové príjmy a celkové výdavky,

2. povolené prekročenie výdavkov pri dosiahnutí vyšších príjmov,

3. viazanie rozpočtovaných výdavkov, ak ich krytie je ohrozené neplnením rozpočtovaných príjmov alebo ak sa očakáva narušenie vyrovnanosti bežného rozpočtu z iných dôvodov ako použitím rezervného fondu.

d) Písomné návrhy na rozpočtové zmeny predkladajú jednotlivé rozpočtové úseky hospodáriace s rozpočtom mesta, rozpočtové a príspevkové organizácie mesta v členení podľa rozpočtovej klasifikácie oddeleniu ekonomiky MsÚ.

e) Oddelenie ekonomiky MsÚ predložené návrhy posúdi a predloží na prerokovanie na poradu primátora.

f) Primátor mesta môže vykonať rozpočtové opatrenie podľa odstavca a) alebo predložiť návrh na rozpočtové zmeny mestskému zastupiteľstvu v zmysle odstavca c) po prerokovaní v mestskej rade a ostatných orgánoch podľa organizačného poriadku samosprávy.

g) Pri schvaľovaní zmeny rozpočtu musia všetky poslanecké návrhy obsahovať informáciu o zdroji na krytie výdavkov súvisiacich s takýmito návrhmi.

h) Oddelenie ekonomiky MsÚ vedie operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových zmenách a opatreniach vykonaných v priebehu rozpočtového roka.

9. Zisťovanie rozpočtových dôsledkov právnych predpisov a iných opatrení

a) Pri návrhoch všeobecne záväzných nariadení mesta, uznesení mestskej rady a mestského zastupiteľstva, opatrení mestských orgánov a používaní peňažných fondov mesta, ktoré majú dopad na rozpočet mesta alebo peňažný fond mesta, musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na rozpočet mesta alebo peňažné fondy mesta a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo úhradu úbytku príjmov rozpočtu mesta alebo príslušných fondov mesta.

b) Navrhovatelia sú povinní rozpočtové dôsledky návrhov a iných opatrení podľa odseku a) vopred predložiť na prerokovanie na poradu primátora.

c) Neodôvodnené alebo neprerokované návrhy nemôžu byť predložené a prerokované v mestských orgánoch (komisie MsZ, Mestská rada, Mestské zastupiteľstvo).

e) Návrhy VZN a iných opatrení podľa odseku a) predložené v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú rozpočtové dôsledky a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.

10. Presuny rozpočtových prostriedkov

a) Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte niektorého rozpočtového úseku zabezpečené potrebné prostriedky, môže ich oddelenie ekonomiky MsÚ zabezpečiť predovšetkým presunom prostriedkov medzi položkami v rámci jednotlivých rozpočtových úsekov.

b) Presuny rozpočtových prostriedkov možno vykonať najneskôr do 31. decembra bežného rozpočtového roka.

c) Presunmi rozpočtových prostriedkov nemožno meniť záväzné ukazovatele rozpočtu mesta.

d) O presunoch rozpočtových prostriedkov jednotlivé rozpočtové úseky vedú vlastnú operatívnu evidenciu.

11. Povolené prekročenie výdavkov

a) Rozpočtové výdavky sa môžu prekročiť len po schválení mestským zastupiteľstvom a to len do výšky skutočne dosiahnutých vyšších príjmov resp. úspory ostatných výdavkov v príslušnom rozpočtovom roku.

b) Rozpočtované výdavky sa môžu prekročiť o získané účelové prostriedky na základe darovacej zmluvy, grantu alebo inej zmluvy. O použití získaných neúčelových prostriedkov rozhoduje mestské zastupiteľstvo alebo primátor mesta v rozsahu uvedenom v článku 8 odstavec a).

12. Viazanie rozpočtových prostriedkov

a) Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia.

b) Mestské zastupiteľstvo viaže v rozpočte mesta rozpočtové prostriedky

1. pri neplnení rozpočtových príjmov alebo v prípade nesúladu medzi príjmami a výdavkami

rozpočtu mesta,

2. z dôvodu delimitácie, alebo prechodu úloh na iný subjekt.

c) Viazané rozpočtové prostriedky nemožno použiť bez zrušenia viazania mestským zastupiteľstvom.

d) Oddelenie ekonomiky MsÚ, ktoré riadi hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami je povinné v rozpočte rozpočtového úseku viazať rozpočtové prostriedky, ak

1. o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodne mestské zastupiteľstvo,

2. prostriedky rozpočtového úseku boli určené na úlohy, ktoré prešli na iné subjekty alebo ktoré sa z časti alebo vôbec nebudú realizovať,

3. sa neplnia rozpočtované príjmy.

13. Peňažné fondy mesta

a) Mesto môže vytvárať peňažné fondy. Zdrojmi peňažných fondov môžu byť najmä

1. prebytok rozpočtu za uplynulý rozpočtový rok,

2. zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení,

3. zostatky peňažných fondov z predchádzajúcich rozpočtových rokov a zostatky príjmových

finančných operácií.

b) Zostatky peňažných fondov mesta koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje mestské zastupiteľstvo a primátor mesta.

c) Prostriedky peňažných fondov používa mesto prostredníctvom svojho rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom a okrem prípadov, keď sa prostriedky peňažných fondov použijú len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami svojho rozpočtu v priebehu rozpočtového roka.

d) Mesto vytvára rezervný fond vo výške určenej mestským zastupiteľstvom, najmenej však 10 % z prebytku bežného rozpočtu a kapitálového rozpočtu.

14. Sledovanie a hodnotenie plnenia rozpočtu

Správy o plnení rozpočtu, hodnotenie plnenia cieľov rozpočtu a návrhy na opatrenia spracováva oddelenie ekonomiky a predkladá ich:

1. polročne Mestskému zastupiteľstvu

2. štvrťročne Mestskej rade a finančnej komisii MsZ

3. mesačne na poradu primátora

15. Rozpočtové provizórium mesta

a) Ak rozpočet mesta na nasledujúci rozpočtový rok neschváli mestské zastupiteľstvo do 31. decembra bežného roka, hospodári mesto podľa rozpočtu mesta predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu mesta predchádzajúceho rozpočtového roka. Výnimku tvoria výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória, ktoré sa uhrádzajú v súlade s termínmi splácania dohodnutými v predchádzajúcom rozpočtovom roku a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória na povinnú úhradu podľa osobitných predpisov.

b) Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom mesta po jeho schválení.

c) Pre hospodárenie v období rozpočtového provizória môže mestské zastupiteľstvo prijať aj ďalšie nevyhnutné opatrenia.
16. Pravidlá uzatvárania zmlúv v osobitných prípadoch

a) Mesto a ním zriadené a založené právnické osoby sú povinné pri uskutočňovaní postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov dodržiavať pravidlá uvedené v odsekoch b) až e).

b) Mesto a ním zriadené a založené právnické osoby oznamujú ministerstvu financií začatie zadávania koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu a predkladajú ministerstvu financií návrh koncesnej zmluvy na stavebné práce pred jej uzavretím, ak hodnota plnenia zo zmluvy za stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť, prevyšuje sumu 2 157 604,73 EUR .

c) Dodržanie postupu podľa odseku b) a podľa osobitného predpisu preveruje hlavný

kontrolór mesta.

d) Nedodržanie postupu podľa odsekov b) a podľa osobitného predpisu je hlavný kontrolór mesta povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu financií.

e) Ustanovenia odseku b) sa vzťahujú aj na návrh dodatku k zmluve.

 

III. časť
ZÁVEREČNÝ ÚČET

1. Účtovná závierka a jej overenie

a) Po skončení rozpočtového roka mesto údaje o rozpočtovom hospodárení súhrnne spracuje do záverečného účtu mesta.

b) Mesto finančne usporiada svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám, ktorým poskytlo prostriedky svojho rozpočtu, ďalej usporiada finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom, rozpočtom iných obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov.

c) Mesto je povinné dať si overiť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu. Pri overovaní účtovnej závierky audítor overuje tiež hospodárenie podľa rozpočtu mesta v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania.

d) Ak audítor pri overovaní podľa odseku c) zistí porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy je povinný tieto skutočnosti oznámiť ministerstvu financií, ministerstvo financií alebo ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnená tieto skutočnosti preveriť, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu.

2. Záverečný účet

a) Záverečný účet obsahuje najmä

1. údaje o plnení rozpočtu v členení na bežný rozpočet, kapitálový rozpočet a finančné operácie v súlade s rozpočtovou klasifikáciou,

2. bilanciu aktív a pasív,

3. prehľad o stave a vývoji dlhu,

4. údaje o hospodárení príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti,

5. prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov,

6. údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti.

7. hodnotenie plnenia programov mesta.

b) Prebytok rozpočtu mesta po skončení roka neprepadá a je zdrojom tvorby rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných fondov. Prípadný schodok rozpočtu uhrádza mesto predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov alebo z návratných zdrojov financovania. O použití prebytku rozpočtu alebo spôsobe úhrady schodku rozpočtu rozhoduje mestské zastupiteľstvo pri prerokúvaní záverečného účtu.

c) Pred schválením sa návrh záverečného účtu mesta predkladá na verejnú diskusiu podľa osobitného predpisu.

d) Prerokovanie záverečného účtu mesta sa uzatvára jedným z týchto výrokov:

1. celoročné hospodárenie sa schvaľuje s nepodmieneným názorom,

2. celoročné hospodárenie sa schvaľuje s podmieneným názorom.

e) Ak sa záverečný účet schváli s podmieneným názorom, mestské zastupiteľstvo je povinné prijať opatrenia na nápravu nedostatkov.

f) Návrh záverečného účtu mestské zastupiteľstvo prerokuje najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka.

3. Osobitosti hospodárenia mesta

a) Mesto môže určiť, že jeho subjekty, ktoré nemajú právnu subjektivitu, budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Mesto je povinné zúčtovať príjmy a výdavky týchto subjektov najneskôr do konca rozpočtového roka s výnimkou preddavkov za dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače , na úhradu nájomného a preddavkov na pohonné hmoty poskytované prostredníctvom platobných kariet.

b) Ak mesto vykonáva podnikateľskú činnosť, výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení zostáva v plnom rozsahu mestu ako doplnkový zdroj financovania.

c) Mesto môže združovať prostriedky podľa osobitného predpisu. Združené prostriedky sa vedú na samostatnom účte.

d) Mesto uskutočňuje platby podľa uzavretej zmluvy o združení zo zdrojov, ktoré je oprávnené použiť na činnosť vymedzenú v predmete tejto zmluvy.

e) Mesto vysporiada majetok, ktorý získalo výkonom činnosti financovanej zo združených prostriedkov podľa osobitného predpisu.

 

IV. časť

FINANČNÉ VZŤAHY ŠTÁTU, VÚC, INÝCH OBCÍ K ROZPOČTU MESTA

1. Finančné vzťahy štátu k rozpočtu mesta

a) Finančné vzťahy štátu k rozpočtu mesta sú:

1. podiely na daniach z príjmu fyzických osôb v správe štátu,

2. dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy,

3. ďalšie dotácie v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok.

b) Finančné vzťahy podľa odseku a) bod 1. sa zabezpečujú prostredníctvom daňového úradu podľa osobitného predpisu.

Finančné vzťahy podľa odseku a) bod 2. sa zabezpečujú prostredníctvom správcu kapitoly štátneho rozpočtu, do ktorého vecnej pôsobnosti patrí výkon štátnej správy, ktorý sa preniesol na mesto.

Finančné vzťahy podľa odseku a) bod 3. sa zabezpečujú prostredníctvom Ministerstva financií SR alebo správcu kapitoly štátneho rozpočtu, do ktorého vecnej pôsobnosti patrí činnosť, ktorá sa má financovať.

c) Dotácie podľa odseku a) bod 1. sa poskytujú na základe osobitných predpisov a na úhradu nákladov môže byť poskytnutý preddavok.

d) Ak sa zákonom prenáša na mesto výkon štátnej správy, náklady takto preneseného výkonu štátnej správy sa mestu uhrádzajú zo štátneho rozpočtu v rozsahu určenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

e) Mesto je povinné predkladať bezplatne na žiadosť ministerstva financií spôsobom

určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne údaje potrebné na účely zostavenia rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy.

2. Finančné vzťahy VÚC a iných obcí k rozpočtu mesta

Rozpočet mesta môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné vzťahy k rozpočtu vyššieho územného celku, do územia ktorého patrí, ak subjekty plnia spoločné úlohy.

 

V. časť

FINANČNÉ VZŤAHY ROZPOČTU MESTA K ROZPOČTOM ROZPOČTOVÝCH A PRÍSPEVKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ V ZRIAĎOVATEĽSKEJ PÔSOBNOSTI MESTA

1. Práva a povinnosti rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií

a) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s osobitným predpisom. Rozpočtové organizácie zriadené mestom si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne, len ak o tom rozhodne mestské zastupiteľstvo.

b) Rozpočtové organizácie nemôžu tvoriť osobitné fondy, príspevkové organizácie tvoria osobitné fondy. Zostatky osobitných fondov koncom roka neprepadávajú.

c) Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nie sú oprávnené ručiť za zaplatenie zmenky, vystavovať, nadobúdať a prijímať zmenky.

d) Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie ako nájomcovia môžu použiť kapitálové výdavky a prostriedky získané z výnosov z majetku mesta na technické zhodnotenie prenajatého majetku, ak doba nájmu trvá aspoň štyri roky od vynaloženia takéhoto výdavku.

e) Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu použiť prostriedky svojho rozpočtu na zaplatenie členského príspevku len so súhlasom mestského zastupiteľstva.

f) Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo, zostavujú a predkladajú účtovnú závierku podľa osobitných predpisov mestu. Sú povinné predkladať mestu aj ďalšie údaje z účtovníctva.

g) Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojich rozpočtoch a pri plnení rozpočtu uplatňujú rozpočtovú klasifikáciu, podľa ktorej sa jednotne triedia príjmy a výdavky, ako aj jednotným spôsobom sledujú ich plnenie. Rozpočtová klasifikácia zároveň určuje, ktoré výdavky rozpočtu sa financujú z bežných výdavkov a ktoré z kapitálových výdavkov.

h) Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie môžu združovať prostriedky podľa osobitného predpisu ak týmto združením prostriedkov nevznikne iná právnická osoba a len po predchádzajúcom súhlase mestského zastupiteľstva. Združené prostriedky sa vedú na samostatnom účte.

i) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia uskutočňujú platby podľa uzavretej zmluvy o združení podľa odseku h) len zo zdrojov, ktoré sú oprávnené použiť na činnosť, ktorá je predmetom tejto zmluvy.

j) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia vysporiadajú majetok získaný výkonom spoločnej činnosti financovanej zo združených prostriedkov. Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné dohodnúť v zmluve o združení podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedajúci výške nimi vložených prostriedkov, čo platí aj pre prípad rozpustenia združenia.

k) Prostriedky, ktoré príspevková organizácia získa podľa zmluvy o združení prostriedkov na účelovú investičnú činnosť, sú zdrojom jej fondu reprodukcie. Prostriedky určené podľa zmluvy o združení prostriedkov na prevádzkovú činnosť prevedie na konci rozpočtového roka vo výške rozdielu medzi prijatými a vynaloženými združenými prostriedkami na ťarchu alebo v prospech rezervného fondu.

2. Rozpočtový proces a rozpočtové opatrenia

a) Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie zostavujú návrh rozpočtu na príslušný rozpočtový rok na základe pokynu primátora mesta v určených termínoch.

b) Pre spracovanie návrhu rozpočtu mesto určí rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám záväzné ukazovatele, pre príspevkové organizácie finančný vzťah k rozpočtu mesta, prípadne ďalšie ukazovatele určené štátnym rozpočtom.

c) Rozpočty rozpočtových organizácií na príslušný kalendárny rok sú schvaľované mestským zastupiteľstvom ako súčasť rozpočtu mesta. Rozpočty príspevkových organizácií na príslušný kalendárny rok sú schvaľované mestským zastupiteľstvom samostatne.

d) Mestský úrad, oddelenie ekonomiky po schválení rozpočtu mestským zastupiteľstvom potvrdí rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám definitívne ukazovatele a vzťahy k rozpočtu mesta.

e) O presunoch rozpočtových prostriedkov medzi položkami v rámci rozpočtových opatrení na úrovni rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií rozhoduje vedúci organizácie. Presuny nemožno vykonať u miezd, odvodov a výdavkov na energie, vodu a komunikácie (pol. 610,620,632). Presunmi nemožno meniť záväzné ukazovatele a vzťahy k rozpočtu mesta a objem rozpočtu. Presuny rozpočtových prostriedkov možno vykonať do 31. decembra rozpočtového roka.

f) Presuny rozpočtových prostriedkov sú rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie povinné predložiť riadiacemu oddeleniu MsÚ a oddeleniu ekonomiky do 30.11. rozpočtového roka. Presuny rozpočtových prostriedkov na návrh rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií po overení súladu s rozpočtom mesta a platnými právnymi predpismi potvrdzuje oddelenie ekonomiky MsÚ po prerokovaní s príslušným oddelením MsÚ.

g) Rozpočtové organizácie sú oprávnené prekročiť rozpočtovaný objem výdavkov o prostriedky:

1. prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy,

2. prijaté na základe zmluvy o združení,

3. prijaté od iných subjektov, napríklad formou dotácie alebo grantu,

4. získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení,

5. prijaté z poistného plnenia zo zmluvného poistenia alebo zákonného poistenia,

6. prijaté z úhrad stravy,

7. prijaté od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu,

8. prijaté od úradu práce sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu,

9. prijaté od rodičov, iných osôb, ktorí majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, alebo žiakov na úhradu niektorých nákladov v súlade s osobitnými predpismi.

h) Prostriedky uvedené v ods. g) môžu rozpočtové organizácie použiť len prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu.

i) Rozpočtové organizácie prijaté prostriedky podľa odseku g) bod 1. až 4. vedú na samostatnom mimorozpočtovom účte. Pri použití ich odvedú na samostatný príjmový účet pre doplnkové zdroje a výdavky realizuje zo svojho výdavkového účtu s výnimkou prostriedkov poskytnutých zo zahraničia v cudzej mene určené na platby v cudzej mene v tuzemsku alebo do zahraničia, ktoré vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte, z ktorého realizuje platby.

j) Príspevky od zákonného zástupcu na úhradu stravy a úhrady stravy od iných stravníkov v zariadeniach školského stravovania môže viesť rozpočtová organizácia na bežnom účte, z ktorého priamo uhrádza výdavky súvisiace so stravovaním v týchto zariadeniach.

k) O použití príjmov získaných rozpočtovými organizáciami podľa odseku g) rozhoduje vedúci rozpočtovej organizácie v súlade s účelom, na ktorý je určený. Vykonané rozpočtové zmeny, zvýšenie príjmov a výdavkov predkladá rozpočtová organizácia riadiacemu oddeleniu MsÚ a odd. ekonomiky. Vykonanie rozpočtových zmien na návrh rozpočtových organizácií po overení súladu s rozpočtom mesta a platnými právnymi predpismi potvrdzuje oddelenie ekonomiky MsÚ.

l) Oddelenie ekonomiky o vykonaných presunoch rozpočtových prostriedkov a vykonaných rozpočtových zmenách informuje mestské zastupiteľstvo polročne.

m) Všetky ostatné rozpočtové zmeny a použitie získaných ďalších iných a neúčelových prostriedkov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií podliehajú schváleniu mestským zastupiteľstvom. Návrh na úpravu rozpočtu predkladajú jednotlivé rozpočtové organizácie mestskému zastupiteľstvu prostredníctvom oddelenia ekonomiky MsÚ.

n) Príspevkové organizácie predkladajú návrh na úpravu rozpočtu mestskému zastupiteľstvu samostatne.

o) O všetkých rozpočtových zmenách sú rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie povinné viesť vlastnú operatívnu evidenciu.

p) Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú povinné vo svojich rozpočtoch viazať rozpočtové prostriedky v prípade ak

1. tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti nebudú realizovať,

2. neplnia rozpočtové príjmy.

r) O viazaní a uvoľnení rozpočtových prostriedkov rozhoduje mestské zastupiteľstvo.

s) Oddelenie ekonomiky MsÚ návrhy na úpravu rozpočtu, viazanie a uvoľnenie rozpočtových prostriedkov posúdi a predloží na prerokovanie na poradu primátora.

t) Primátor mesta predkladá návrh na rozpočtové zmeny, viazanie a uvoľnenie rozpočtových prostriedkov mestskému zastupiteľstvu po prerokovaní v mestskej rade a ostatných orgánoch podľa organizačného poriadku samosprávy.

3. Hospodárenie rozpočtových organizácií

a) Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými od iných subjektov. Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a ďalšími ukazovateľmi určenými mestom. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.

b) Mesto určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom ako preddavkové organizácie. Mesto zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to zmocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je preddavková organizácia hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto preddavkových organizácií najneskôr do konca rozpočtového roka.

c) Rozpočtová organizácia sústreďuje príjmy svojho rozpočtu na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo z medzinárodnej zmluvy.

d) Rozpočtová organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci ak nájomné bude uhrádzať z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

e) Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti organizácie. Výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva.

f) Rozpočtové organizácie sú povinné predkladať správu o plnení rozpočtu riadiacemu oddeleniu a oddeleniu ekonomiky MsÚ štvrťročne.

g) Riaditeľ organizácie môže obstarávať tovary a služby len vtedy, ak má zabezpečené finančné krytie na ich úhradu.

h) Pri použití rozpočtovaných finančných prostriedkov musí byť dodržaná zásada hospodárnosti a zásada účelovosti výdavkov. Rozpočtové organizácie sú povinné používať finančné prostriedky efektívne, a to len na krytie nevyhnutných potrieb a realizáciu opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Za hospodárne a efektívne používanie finančných prostriedkov zodpovedá riaditeľ organizácie.

4. Hospodárenie príspevkových organizácií

a) Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu mesta, prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté od iných subjektov.

b) Príspevková organizácia je povinná dosahovať výnosy určené svojim rozpočtom.

c) Príspevková organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme vecí s právom kúpy prenajatej vecí, ak nájomné bude uhrádzať z vlastných zdrojov a zmluva bude uzatvorená po vyhodnotení ponúk najmenej troch nezávislých uchádzačov.

d) Finančný vzťah medzi mestom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi rozpočtu mesta a ďalšími ukazovateľmi určenými mestským zastupiteľstvom.

e) Príspevková organizácia uhrádza náklady na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku z rozpočtu mesta, pričom vlastné zdroje používa prednostne. Mesto poskytuje príspevkovej organizácii príspevok na prevádzku v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný. Príspevok na prevádzku možno použiť aj na krytie odpisov, najviac do výšky určenej mestom. Mesto môže príspevkovej organizácii krátiť alebo zvýšiť príspevok pri nedodržaní alebo zmene podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi mestom a príspevkovou organizáciou.

f) Ak vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nepokryjú potreby príspevkovej organizácie, mesto určí výšku príspevku na obstaranie konkrétneho hmotného a nehmotného majetku.

g) Príspevkové organizácie vykonajú po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom mesta. Príspevkové organizácie sú povinné predkladať správu o plnení rozpočtu mestskej rade a finančnej komisii štvrťročne, mestskému zastupiteľstvu polročne.

h) Ak vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku.

i) Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom mesta.

j) Ak je výsledok hospodárenia kladný, tento nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh,

obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb, alebo zmenou podmienok, za ktorých boli

záväzné limity príspevkovej organizácii určené.

k) Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom mestského zastupiteľstva podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené mestom. Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej.

l) Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte. Výnosy a náklady z tejto činnosti sa nerozpočtujú. Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, je vedúci príspevkovej organizácie povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.

5. Zriaďovanie, zmena a zrušovanie

rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií

a) Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie zriaďuje mesto na plnenie úloh mesta vyplývajúcich z osobitných predpisov. Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie nemožno zriadiť na výkon rozhodovacích právomoci, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.

b) Rozpočtové organizácie sú právnické osoby mesta, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na rozpočet mesta. Hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov, ktoré im určí mesto v rámci svojho rozpočtu.

c) Príspevkové organizácie sú právnické osoby mesta, ktorých menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktoré sú na rozpočet mesta zapojené príspevkom. Platia pre nich finančné vzťahy určené mestom v rámci jeho rozpočtu.

d) Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zriadenia.

e) Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť:

1. zákonom,

2. rozhodnutím mestského zastupiteľstva.

f) Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia bola zriadená zákonom, zriaďovateľskú funkciu k nej vykonáva mesto na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi.

g) Mesto vydá o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriaďovaciu listinu. Zriaďovacia listina rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie obsahuje

1. označenie zriaďovateľa,

2. názov rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie vylučujúci možnosť zámeny s názvom iných právnických osôb, jej sídlo a identifikačné číslo,

3. formu hospodárenia,

4. dátum zriadenia rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie,

5. vymedzenie predmetu činnosti,

6. označenie štatutárneho orgánu,

7. vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia spravuje,

8. určenie doby, na ktorú sa rozpočtová organizácie alebo príspevková organizácia zriaďuje.

h) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia nemôžu byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby ak osobitný predpis neustanoví inak.

i) Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie zriadené rozhodnutím mestského zastupiteľstva možno zrušiť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania z rozpočtovej organizácie na príspevkovú organizáciu alebo naopak rozhodnutím mestského zastupiteľstva od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka. Pri zmene podriadenosti vydávajú rozhodnutie obaja zriaďovatelia, a to tak, aby k zmene podriadenosti došlo k tomu istému dňu. Pri zmene podriadenosti a zmene spôsobu financovania je zriaďovateľ povinný zmeniť zriaďovaciu listinu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie.

j) Zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť k 31. decembru roka, v ktorom zistí, že

1. tržby príspevkovej organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady v súlade s odsekom c) počas najmenej dvoch po sebe bezprostredne nasledujúcich rokoch alebo

2. príspevková organizácia nespĺňa podmienky podľa odseku a).

k) Ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.

l) Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ktoré sú svojimi rozpočtami zapojené na rozpočet mesta kontroluje a garantuje ich činnosť mesto a v prípade zistených nedostatkov prijíma potrebné opatrenia.

 

IV. časť

FINANČNÉ VZŤAHY ROZPOČTU MESTA K INÝM PRÁVNICKÝM A FYZICKÝM OSOBÁM

a) Právnickej osobe, ktorá má sídlo na území mesta a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá majú trvalý pobyt na území mesta, môže mesto poskytovať dotácie za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením mesta o poskytovaní dotácií len na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania a zamestnanosti.

b) Ak mesto spolupracuje na základe zmluvy o zriadení združenia miest alebo obcí alebo zakladá právnickú osobu podľa osobitného predpisu, alebo nadobúda majetkové účasti na podnikaní právnickej osoby založenej podľa osobitného predpisu, môže mesto použiť rozpočtové prostriedky na úhradu členského príspevku, na založenie právnickej osoby podľa osobitného predpisu alebo na nadobudnutie majetkových účasti na podnikaní takej právnickej osoby.

 

V. časť

OZDRAVNÝ REŽIM A NÚTENÁ SPRÁVA

a) Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy s výnimkou podľa odseku i) bod 1.

Mesto je povinné zaviesť ozdravný režim, ak celková výška jej záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov mesta predchádzajúceho rozpočtového roka a ak neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti.

b) Ak nastali skutočnosti podľa odseku a), mesto je povinné do troch dní od ich zistenia oznámiť túto skutočnosť ministerstvu financií a primátor mesta je povinný do 15 dní vypracovať návrh na zavedenie ozdravného režimu, ktorý tvorí návrh ozdravného rozpočtu a návrh opatrení na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia vrátane časového harmonogramu splácania záväzkov podľa odseku a). Ozdravný rozpočet nie je mesto povinné členiť na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet.

c) Primátor je povinný v lehote do 15 dní odo dňa, keď nastali skutočnosti podľa odseku a),

predložiť návrh na zavedenie ozdravného režimu mestskému zastupiteľstvu. Mestské zastupiteľstvo musí prerokovať návrh na zavedenie ozdravného režimu najneskôr do 15 dní od jeho predloženia.

d) Počas ozdravného režimu môže mesto používať svoje finančné prostriedky len v súlade so

schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov mesta musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór mesta.

e) Hlavný kontrolór mesta je povinný predkladať mestskému zastupiteľstvu písomnú správu k

návrhu ozdravného režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení

ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.

f) Primátor je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie mestského zastupiteľstva

správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.

g) Po zavedení ozdravného režimu je mesto povinné do troch dní od prijatia uznesenia o zavedení ozdravného režimu mestským zastupiteľstvom predložiť ministerstvu financií toto uznesenie.

h) V lehote do siedmich dní po uplynutí 90 dní od zavedenia ozdravného režimu je mesto povinné oznámiť ministerstvu financií výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra mesta. Ak mesto preukáže, že plnením ozdravného režimu dosiahla zlepšenie výsledkov hospodárenia a zníženie celkových záväzkov uvedených v odseku a), ministerstvo financií môže na základe žiadosti mesta dať súhlas na predĺženie hospodárenia v ozdravnom režime s určením jeho lehoty neprevyšujúcej 90 dní.

i) Ministerstvo financií je oprávnené rozhodnúť o zavedení nútenej správy, ak

1. nastali skutočnosti podľa odseku a) a mesto nezaviedlo ozdravný režim,

2. po skončení hospodárenia v ozdravnom režime trvajú skutočnosti podľa odseku a), a to podľa zistení ministerstva financií alebo na základe oznámenia

- primátora,

- hlavného kontrolóra mesta,

- audítora,

- veriteľa mesta alebo

- štátneho orgánu.

j) Primátor alebo hlavný kontrolór mesta je povinný oznámenie podľa odseku i) bod 2

prerokovať v mestskom zastupiteľstve a zaslať ministerstvu financií do 15 dní po skončení

hospodárenia v ozdravnom režime.

k) Pred zavedením nútenej správy ministerstvo financií alebo ním poverená správa finančnej

kontroly preverí skutočnosti podľa odseku i) a dôvody neuhradenia záväzku podľa odseku a),

pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu. Mesto je povinné poskytnúť na

uvedené účely nevyhnutne potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia účtovných a iných dokladov potrebných na tieto účely.

l) Núteného správcu vymenúva a odvoláva ministerstvo financií. Ministerstvo financií uzatvára s núteným správcom zmluvu o výkone činnosti núteného správcu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti. Výšku odmeny núteného správcu určí ministerstvo financií a oznámi ju mestu. Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmeny núteného správcu uhrádza mesto, nad ktorým sa zaviedla nútená správa.

m) Núteným správcom môže byť fyzická osoba, ktorá

1. má skončené vysokoškolské vzdelanie a odbornú prax v oblasti financií najmenej päť rokov,

2. nie je primátorom, členom iného orgánu mesta alebo zamestnancom mesta,

3. nie je osobou blízkou primátorovi, členovi iného orgánu mesta alebo zamestnancom mesta, nad ktorým sa zavádza nútená správa.

n) Konanie o zavedení nútenej správy sa začína dňom ukončenia preverenia skutočností podľa odseku k) ministerstvom financií alebo doručením správy o preverení skutočností podľa odseku k) správou finančnej kontroly ministerstvu financií, ak sa týmto preverením preukážu skutočnosti podľa odseku i). Účastníkom konania o zavedení nútenej správy je mesto. Ministerstvo financií rozhodne o zavedení nútenej správy najneskôr do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak ministerstvo financií nezavedie nútenú správu, oznámi to v tejto lehote písomne mestu. Rozhodnutie o zavedení nútenej správy obsahuje aj meno a priezvisko núteného správcu, adresu jeho trvalého pobytu a číslo preukazu totožnosti. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zavedení nútenej správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu.

o) Počas nútenej správy nesmie byť primátorovi, poslancom mestského zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom mesta vyplatená odmena.

p) Mesto je povinné do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zriadiť v banke a pobočke zahraničnej banky osobitný účet nútenej správy a previesť na tento účet všetky zostatky peňažných prostriedkov vedených na doterajších účtoch okrem peňažných prostriedkov, ktoré je mesto povinné viesť na samostatných účtoch podľa osobitného zákona.

q) Počas nútenej správy všetky príjmy mesta plynú na osobitný účet nútenej správy okrem

príjmov, ktoré je mesto povinné viesť na samostatných účtoch podľa osobitného zákona. Peňažné prostriedky vedené na osobitnom účte nútenej správy nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov. Peňažné prostriedky na všetkých účtoch môže počas nútenej správy mesto použiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom núteného správcu.

r) Po zavedení nútenej správy je nútený správca povinný zistiť stav hospodárenia mesta, pričom mesto je povinné umožniť mu nahliadať do všetkých účtovných a iných dokladov potrebných na účely zistenia stavu hospodárenia mesta. Na základe zistených skutočností je oprávnený požadovať od orgánov mesta prijatie programu na konsolidáciu hospodárenia mesta vrátane organizačných a personálnych opatrení.

s) Nútený správca je oprávnený zúčastňovať sa s hlasom poradným na zasadnutiach mestského zastupiteľstva a jeho príslušných komisií, na ktorých sa rokuje o rozpočte mesta, hospodárení a majetku mesta. Správy predkladané na zasadnutie mestského zastupiteľstva, ktoré sa týkajú rozpočtu mesta, hospodárenia a majetku mesta, musia byť doložené stanoviskom núteného správcu.

t) Mesto je povinné do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy toto

rozhodnutie zverejniť spôsobom v meste obvyklým. V rovnakej lehote je mesto povinné zavedenie nútenej správy oznámiť všetkým bankám a pobočkám zahraničných bánk, ktoré vedú účty mesta, a všetkým svojim veriteľom.

u) Mesto je povinné do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie od zavedenia nútenej správy až do konca rozpočtového roka, v ktorom sa zavádza nútená správa. V rovnakej lehote je mesto povinné schváliť aj program konsolidácie rozpočtového hospodárenia vrátane časového harmonogramu splácania záväzkov podľa odseku a).

v) V krízovom rozpočte sa povinne rozpočtujú finančné prostriedky, ktorými sa zabezpečí

zníženie záväzkov podľa odseku a) v súlade s časovým harmonogramom splácania týchto

záväzkov. V krízovom rozpočte sa môžu rozpočtovať len nevyhnutné bežné výdavky a kapitálové výdavky, ak ich úhrada je zabezpečená finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu Európskej únie, alebo ich úhrada vyplýva zo zmlúv uzavretých pred zavedením nútenej správy. Krízový rozpočet mesto nie je povinné členiť na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet.

w) Ak sa nútená správa neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, mesto je povinné do

31.decembra tohto rozpočtového roka zostaviť a schváliť krízový rozpočet aj na nasledujúci

rozpočtový rok. Pri zostavovaní a schvaľovaní krízového rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok mesto postupuje rovnako ako pri zostavovaní a schvaľovaní krízového rozpočtu po zavedení nútenej správy, pričom zvýšenie príjmov na splácanie záväzkov podľa odseku a) je mesto povinné zabezpečiť zavedením miestnych daní alebo zvýšením sadzieb už zavedených miestnych daní podľa osobitného zákona.

x) Počas nútenej správy mesto nesmie vstupovať do nových záväzkov vyplývajúcich z prijatia

návratných zdrojov financovania s výnimkou prijatia návratného zdroja financovania po

predchádzajúcom písomnom súhlase núteného správcu poskytnutého subjektom verejnej správy, bankou alebo pobočkou zahraničnej banky na splácanie záväzkov podľa odseku a).

y) Ak mesto neschváli krízový rozpočet v lehotách podľa odseku u) alebo w), hospodári podľa

krízového rozpočtu zostaveného núteným správcom. Ak krízový rozpočet zostavuje nútený

správca, je oprávnený vykonať v priebehu rozpočtového roka zmeny krízového rozpočtu

rozpočtovými opatreniami.

z) Ministerstvo financií môže rozhodnúť o zrušení nútenej správy na základe návrhu núteného správcu, žiadosti mesta, alebo ak zistí, že pominuli dôvody na jej trvanie.

aa) Príjmy a výdavky uskutočnené počas nútenej správy mesto po zrušení nútenej správy zúčtuje so schváleným rozpočtom mesta.

 

VI. časť

KONTROLA ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA

a) Hospodárenie s prostriedkami rozpočtu mesta, hospodárenie mestom zriadených rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií a činností kontroluje hlavný kontrolór mesta, primátor mesta, poslanci mestského zastupiteľstva, komisie mestského zastupiteľstva, prednosta MsÚ a ďalšie pre tento účel mestským zastupiteľstvom zriadené orgány.

b) Vo vzťahu k riadeným rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a činnostiam kontrolnú činnosť vykonávajú aj ďalšie oddelenia MsÚ.

c) Oddelenie ekonomiky MsÚ hodnotí priebežne plnenie rozpočtu mesta a o výsledkoch predkladá správy mestskej rade štvrťročne.

2. Zodpovednosť za hospodárenie

a) Správu rozpočtových prostriedkov mesta zabezpečuje oddelenie ekonomiky MsÚ.

b) Subjekty hospodáriace s rozpočtom mesta zodpovedajú MsZ za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami. Plne zodpovedajú za hospodárne, efektívne a účinné používanie rozpočtových prostriedkov.

c) Za hospodárenie s prostriedkami rozpočtov rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií a činností mesta zodpovedajú riaditelia týchto organizácií.

d) Primátor mesta podáva mestskému zastupiteľstvu správu o plnení rozpočtu mesta najmenej raz za šesť mesiacov.

e) O plnení hospodárskych úloh a ekonomických výsledkoch podávajú mestskému zastupiteľstvu správu v súlade s plánom zasadnutí mestského zastupiteľstva aj ďalšie subjekty hospodáriace s rozpočtovými prostriedkami a riaditelia mestom zriadených organizácií a činností.

3. Porušenie finančnej disciplíny

a) Porušením finančnej disciplíny je

1. poskytnutie alebo použitie prostriedkov rozpočtu mesta v rozpore s určeným účelom,

2. poskytnutie alebo použitie prostriedkov rozpočtu mesta nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu prostriedkov rozpočtu mesta,

3. neodvedenie prostriedkov z rozpočtu mesta do štátneho rozpočtu alebo rozpočtu

iného štátneho orgánu,

4. neodvedenie výnosu z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo rozpočtu iného štátneho orgánu v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu,

5. prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie prostriedkov rozpočtu mesta,

6. prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa II. časti týchto

zásad, článku 5, časť D, odsek k),

7. umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z prostriedkov

rozpočtu mesta,

8. konanie v rozpore s ustanoveniami II. časti, článku 8 týchto zásad,

9. použitie prostriedkov rozpočtu mesta na financovanie, založenie alebo zriadenie právnickej osoby v rozpore so zákonom alebo osobitnými predpismi,

10. nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie prostriedkov rozpočtu mesta,

11. nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s prostriedkami rozpočtu mesta,

12. úhrada preddavku z rozpočtu mesta v rozpore s týmito zásadami alebo v rozpore s

podmienkami určenými pri poskytnutí prostriedkov rozpočtu mesta,

13. porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu mesta založeným alebo zriadeným mestom,

14. porušenie pravidiel a podmienok za ktorých boli prostriedky rozpočtu mesta

poskytnuté.

b) Za porušenie finančnej disciplíny sa nepovažuje nesprávne zatriedenie príjmov a výdavkov podľa rozpočtovej klasifikácie.

c) Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku a) bod 1 sa ukladá odvod vo výške porušenia

finančnej disciplíny a penále vo výške 0, 1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej

disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov, najviac do výšky tejto sumy.

d) Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku a) bod 2., 3. a 4. sa ukladá odvod vo výške

porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu

finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu; ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku a) bod 2., 3. a 4. alebo ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa odseku a) bod 2., 3. a 4. zistí pri výkone kontroly a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav do dňa skončenia kontroly odstráni, správne konanie sa nezačne.

e) Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku a) bod 5 sa ukladá penále vo výške 0,1 % zo

sumy použitej po ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na použitie verejných prostriedkov až do dňa použitia vrátane, najviac do výšky tejto sumy.

f) Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku a) bod 6. až 9. sa ukladá pokuta. Pokuta za

porušenie finančnej disciplíny podľa odseku a) bod 6. a 7. sa ukladá od 166,97 EUR do 9 958,18 EUR v závislosti od závažnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺžky trvania protiprávneho stavu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku a) bod 8. a 9. sa pokuta ukladá od 166,97 EUR do 3 319,39 EUR v závislosti od závažnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺžky trvania protiprávneho stavu.

g) Subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku a) bod. 1. až 14. je

povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaká sankcia ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku a) bod 1.

 

VII. časť

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

a) V ostatných zásadami neriešených záležitostiach platia príslušné ustanovenia zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

b) Ustanovenia zásad uvedené v časti II, bod 1, písmeno h) a písmeno j) mesto nie je povinné uplatňovať od 1.3.2009 do 31. decembra 2010. V tomto období mesto nie je povinné uplatňovať vo vzťahu k zabezpečeniu vyrovnanosti bežného rozpočtu ustanovenia zásad v časti II, bod 5, článok D, písmeno c); časti II, bod 8, písmeno c), číslo 3. To neplatí vo vzťahu k zostaveniu rozpočtu na roky 2011 až 2013

c) Zrušujú sa Zásady rozpočtového hospodárenia mesta Bardejov schválené uznesením MsZ dňa č.65/2005 z 23.6.2005 vrátane zmien a doplnkov.

d) Tieto Zásady schválilo MsZ dňa 20.12.2007 a nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.

MUDr. Boris Hanuščak
primátor mesta

© 2015 Mesto Bardejov - Svetové dedičstvo UNESCO

webdesign Webdesign, tvorba web stránok

Máte otázku?
Kontaktný formulár »
Napíšte nám