Mesto Bardejov - Svetové dedičstvo UNESCO
Teší nás, že Vám môžeme prostredníctvom web stránky predstaviť Mesto Bardejov, poskytnúť nevyhnutné informácie o živote mesta a funkciách mestskej samosprávy.
Mesto Bardejov je historicky a kultúrne bohaté mesto, považované za jedno z najkrajších slovenských miest. Historické centrum Bardejova spoločne s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium zo začiatku 18. storočia bolo v roku 2000 zapísané do zoznamu - Svetové kultúrne a prírodné dedičstvo UNESCO.
Zobraziť celý článok »Aktuality
- Podrobnosti
- Prečítané: 11955x
Pamiatková rezervácia Bardejov je vymedzená hranicou, ktorá sleduje obrys historického jadra stredovekého mesta, uzatvoreného opevnením.
Hranica Pamiatkovej rezervácie Bardejov podľa ulíc a aktuálnych čísiel parciel:
Hranica pamiatkovej rezervácie Bardejov, katastrálne územie Bardejov, začína sa v bode na rozhraní parciel č. 620, č. 619, č. 624/1 a č. 4267/1. Odtiaľ hranica vychádza východným smerom po rozhraní parciel č. 620 a č. 4267/1, zatáča sa na juh po rozhraní parcely č. 700 a parciel 665 a 621, ďalej pretína parcelu č. 700 a pokračuje po rozhraní parcely č. 700 s parcelami č. 644 (Krátky rad), č. 706/1, č. 704, č. 703/1, č. 702, č. 701, č. 699 (Veterná ulica). Ďalej v oblúku pretína parcely č. 700 a č. 2242 (Šiancová ulica) a pokračuje južným smerom pretínajúc v cípe parcelu č. 2326. Následne v miernom oblúku juhozápadným smerom pretína parcely 2243/1, č. 2244, č. 2245, č. 2246, č. 2247, 2250, 2252 a v cípe pretína parcelu 2254. Ďalej západným smerom pretína parcelu č. 2242 a pokračuje po rozhranie parcely č. 2242 a parciel č. 764, č. 765 a č. 766 až do západného rohu parcely č. 2242, v ktorom sa táto parcela stretáva s parcelami č. 766 a č. 2274. Odtiaľ sa lomí na východ do bodu na rozhraní parciel č. 2242, č. 2222 a č. 2274. Z tohto bodu pretína parcelu č. 2274 (Ulica Fraňa Kráľa) juhozápadným smerom do spoločného bodu parciel č. 2221/3, č. 2274 a č. 2129. Pokračuje juhozápadným smerom po rozhraní parciel č. 2221/3 a č. 2129. V južnom bode parcely č. 2221/3 sa stáča na severozápad a sleduje rozhranie parcely č. 4267/2 (Ul. kpt. Nálepku) s parcelami č. 2221/3, č. 2218, č. 1058/8, č. 1057, č. 1058/1, č. 1056, č. 1055, č. 1054 a č. 1145. Z bodu na rozhraní parciel č. 1145, č. 4267/2 (Jiráskova ulica) a č. 1060 hranica, lomiac sa na západ, sleduje rozhranie parcely č. 4267/2 s parcelami č. 1060, č. 863/1, č. 976/1. Pokračuje po hranici parcely č. 4267/1 s parcelami č. 976/1, č. 982/3, č. 992/1, č. 2221/1 (Radničné nám.), č. 874/1 a č. 619. V severovýchodnom rohu parcely č. 619 sa hranica lomí na juh a napája sa na východiskový bod – rozhranie parciel č. 620, č. 619, č. 624/1 a č. 4267/1.
Okresný úrad Bardejov – odbor regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov vydal dňa 18. 08. 2000 rozhodnutie č. 1/2000/01388 o vymedzení ochranného pásma pre pamiatkovú rezerváciu Bardejov.
Hranica ochranného pásma PR Bardejov podľa ulíc a aktuálnych čísiel parciel:
Územie ochranného pásma sa vymedzuje hranicou, ktorá začína na východnej strane ulice Dlhý rad bodom styku parciel čísla 609/2, 618/3 a 4267/1. Odtiaľ pokračuje po oblúku rozhrania parciel 4267/1 a 609/2 smerom na severovýchod, kde sa lomí v bode kolmice na Slovenskú ulicu prechádzajúc nivelačným bodom 525 na východný okraj parcely č. 4267/1. Tu sa lomí na juhovýchod a vedie po východnom okraji parcely č. 4267/1, v styku parciel č. 4267/1 a č. 700 pokračuje pozdĺž ulice Krátky rad - východného okraja parcely č. 700. V tom istom smere nadväzuje na ulicu Starý Blich - po západnom okraji parcely č. 4274/2 a pokračuje až po bod, v ktorom sa lomí na západ kolmo na ulicu napájajúc sa na južný okraj parcely č. 2325. Pokračujú západným smerom pozdĺž južných okrajov parciel č. 2144/2, 2144/1 a 2143, kolmo pretína parcelu č. 2129 a ul. kpt. Nálepku (parcela č. 4267/2), napája sa na južný okraj parcely č. 2123/1 – cintorín sv. Jakuba, v juhozápadnom rohu parcely sa stáča na sever a pokračuje pozdĺž západného okraja parcely. V styku s parcelami č. 2115/17 a 2070/6 sa lomí na západ, prechádza severným okrajom parcely č. 2115/17 po bod, v ktorom sa stáča na sever, kolmo križujúc ulicu sv. Jakuba (parcela č. 2070/6), aby sa v tom istom smere napojila na západný okraj parcely č. 1132. Hranica ochranného pásma pokračuje smerom na sever pozdĺž západných parciel 1123, 1122, 1116, 1115, 1109, 1108. V severozápadnom rohu parcely č. 1108 sa hranica stáča na východ a napája sa na západný okraj parcely č. 1105. Ďalej pokračuje smerom na sever pozdĺž západných okrajov parciel č. 1103/2, 1103/3, 1090/7 a kolmo pretínajúc parcelu č. 1087/2 sa napája ulica kpt. Nálepku – západný okraj parcely č. 4167/2, pozdĺž ktorého sa tiahne smerom na severozápad pokračujúc po Jiráskovej ulici (parcela č. 4267/2) až po križovatku s ulicou Dlhý rad. Tu sa zatáča smerom na západ, prechádzajú po južnom okraji parcely č. 4261/1. V styku s parcelou č. 40/5 sa napája na južný okraj a ohraničuje areál Židovského suburbia – z juhu Mlynskou ulicou t. j. južným okrajom parcely č. 1002/2, západným okrajom parcely č. 1003/1 a ďalej južným okrajom parciel č. 1004/1 a č. 1004/4, pokračuje južným okrajom parcely č. 1293/1 po západný bod na tejto priamke (rozhranie parcely č. 1293/1 a 1292/1), kde sa lomí na sever a v miernom oblúku pretína parcelu č. 1293/1 (areál súkromnej firmy) sa napája na juhozápadný roh parcely č. 1295/1. Potom prechádza jej západným a severným okrajom a ďalej pokračuje severným okrajom parciel č. 1004/4, 1004/1 a 1004/3. V mieste styku parciel č. 1004/3, č. 48/3 a Štefánikovej ulice (parcela č. 4261/1) prechádza kolmo na jej severný okraj a po tomto okraji pokračuje postupne smerom na východ, potom na juh a naväzuje opäť na ulicu Dlhý rad – severný okraj parcely č. 4261/1 a 4267/1, pozdĺž ktorého sa tiahne smerom na východ až po východiskový bod na rozhraní parciel č. 609/2, 618/3 a 4267/1.
- Podrobnosti
- Prečítané: 29839x
Územie mesta Bardejov je územný celok, ktorý tvoria tri katastrálne územia. Člení sa na tri mestské časti. Názvy mestských častí sú Bardejov, Bardejovská Nová Ves a Dlhá Lúka. Mestské časti majú samostatné katastrálne územie. Osobitné postavenie upravené osobitnými zákonmi a nariadením vlády SR má historické jadro mesta Bardejov – mestská pamiatková rezervácia Bardejov, zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a územie Bardejovských Kúpeľov so štatútom kúpeľného miesta.
Historické jadro mesta je ohraničené ulicami: ul. Dlhý rad, ul. Krátky rad, ul. Šiancová, ul. Jiráskova . Jeho centrom je Radničné námestie, ktoré je hlavným námestím mesta, je obdĺžnikového tvaru o rozmeroch približne 260 x80 m. Súčasťou historického jadra mesta sú ďalej ulice a to ul. Františkánov, ul. Rhodyho, ul. Baštová, ul. Hviezdoslavova, ul. Miškovského, ul. Kláštorná, ul. Poštová, ul. Na hradbách, ul. Stöcklova, ul. Veterná
V meste Bardejov je 129 ulíc, námestí a verejných priestranstiev
Názvy ulíc - Bardejov |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
|
Ulice v rámci areálu Bardejovské Kúpele |
Astrová ulica |
Azalková ulica |
Fialková ulica |
Klinčeková ulica |
Konvalinková ulica |
Ľaliová ulica |
Narcisová ulica |
Zvončeková ulica |
Názvy ulíc v mestskej časti: Bardejovská Nová Ves |
||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
|
Názvy ulíc v mestskej časti: Dlhá Lúka |
||||||||||||||
|
|
|
Názvy verejných priestranstiev v mestskej časti Bardejov: |
Park Aloisa Jiráska |
Parčík Johna Lennona |
Promenádny park |
Park Emila Korbu |
Názvy mostov v mestskej časti Bardejov: |
Kúpeľský most |
Mokrolužský most |
Most Oroszova lávka |
Most Pod Vinbargom |
Názvy okružných križovatiek v mestskej časti Bardejov: |
Okružná križovatka Pod Vinbargom |
Okružná križovatka pri bocianovi |
Okružná križovatka pri hornej bráne |
Okružná križovatka pri tržnici |
Okružná križovatka pri západnej bráne |
Okružná križovatka priemyselná |
- Podrobnosti
- Prečítané: 14694x
{gallery}o_meste/fotogaleria/otv_park_dl_rad/{/gallery}
- Podrobnosti
- Prečítané: 21926x
- Podrobnosti
- Prečítané: 34090x
- Podrobnosti
- Prečítané: 139016x
- Podrobnosti
- Prečítané: 20325x
BARDEJOV - Historické jadro
Kultúrnohistorické pamiatky
1. | Bazilika minor Sv. Egídia - NKP | 16. | Prašná bašta |
2. | Socha sv. Floriána | 17. | Hrubá bašta |
3. | Fontána | 18. | Katov dom |
4. | Mestská radnica - nár. kult. pamiatka | 19. | Veľká bašta |
5. | Meštiansky dom č. 43 | 20. | Červená bašta |
6. | Pôvodne mestský hostinec tzv. Weinhaus č. 42 | 21. | Dolná brána |
7. | Meštiansky dom č. 41 | 22. | Pravouhlá bašta |
8. | Gantzughof - Šarišské múzeum | 23. | Renesančná bašta |
9. | Mestský úrad č. 16 | 24. | Bývalé humanistické gymnázium |
10. | Meštiansky dom č. 26 - Rokajova maľba | 25. | Evanjelický kostol |
11. | Šarišské múzeum | 26. | Archívna bašta |
12. | Kostol sv. Jána Krstiteľa a kláštor františkánov | 27. | Polygonálna bašta |
13. | Gréckokatolícky kostol | 28. | Vallova brána |
14. | Lampový stĺp | 29. | Školská bašta |
15. | Horná brána | 30. | Kláštorná bašta |
Radničné námestie
Bardejov bol založený na nepravidelnom šachovnicovom pôdoryse. Základnú pôdorysnú osnovu mesta tvoria bloky domov rozdelené pravidelnou uličnou sieťou nadväzujúcou na námestie. Stred mesta tvorí obdĺžníkové námestie s rozlohou 260 x 80 metrov, obkolesené z troch strán 46 - timi poschodovými meštianskymi domami, postavenými na typických úzkych stredovekých parcelách, kolmých na námestie. Štvrtá, severná strana, je vymedzená dominante mesta - gotickému farskému kostolu - Bazilike minor sv. Egídia, prepojenému spoločným múrom s historickou renesančnou budovou mestskej - humanitnej školy. Ich protiváhou je centrálne umiestnená reprezentačná ranorenesančná budova mestskej radnice. Námestím prechádzala aj hlavná dopravná tepna spájajúca dolnú a hornú bránu. Do námestia sú orientované všetky významné ulice historického jadra. Pôdorysná schéma Bardejova, zachytená na Gašparovom pláne mesta z roku 1768, sa evidentne do dnešných čias nezmenila. Areál bardejovského mestského centra sa nevytváral naraz, ale postupne. Pre dejiny Bardejova je významná jeho stavebná premena na mesto už od roku 1320 za richtára Vavrinca, až do roku 1352, kedy Ľudovít I. prikázal mestu stavať hradby. Samotné námestie malo v stredoveku punc trhového námestia, na ktorom sa na základe udelených privilégií konali jarmoky. Jedným z najvýznamnejších privilégií bolo udelenie práva konať v meste výročný osemdňový jarmok. Privilégium bolo udelené v roku 1320 kráľom Karolom Róbertom. Kráľ Žigmund predĺžil v roku 1403 čas trvania jarmoku na 16 dní a roku 1427 povolil konať ďalší jarmok. Na túto historickú skutočnosť sa nadviazalo v roku 1971. Odvtedy sa koncom augusta usporadúva tradičný novodobý Bardejovský jarmok. Dlažbu námestia pôvodne tvorili mačacie hlavy, zasadené do pieskového lôžka. V rokoch 1963-1966 ich nahradila dlažba z valúnov, ktoré boli položené do betónového lôžka. V roku 2002 sa začala celková reanimácia Radničného námestia.
Mestská radnica
Goticko - renesančná stavba postavená v rokoch 1505 - 1509, na ktorej bolo uplatnené renesančné kamenné tvaroslovie. Je dielom staviteľov majstra Alexandra a majstra Alexia, ktorý v roku 1508 vyhotovil pre novú radnicu tzv. talianske okná, arkier a kamenné portály. V roku 1509 radnicu v neskorogotickom duchu dokončil majster Ján z Prešova. Maliarska výzdoba je dielom bardejovského maliara Theofila Stanzela, ktorý namaľoval erby na štítoch radnice a nástennú maľbu Posledný súd v zasadacej sieni radnice. Exteriér neskôr vymaľoval bardejovský maliar Matej Grünwald. Radnica bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života mešťanov. Prízemie radnice slúžilo obchodným účelom, na poschodí boli miestnosti slúžiace potrebám mestskej rady a mestskej pokladnice. Na juhozápadnom rohu vonkajšej časti radnice sú zachované dve duté mestské miery, ktorými sa pri predaji meralo obilie a strukoviny. Mestský erb a iniciály vtedajšieho richtára mali garantovať správnosť mier. Na severnej strane pod hodinami je umiestnený erb mesta a na južnom štíte vyniká kamenná plastika rytiera Rollanda, ktorý chránil mestské práva. Radní páni vchádzali do radnice bočným vchodom z arkiera. Po obvode celej radnice sú kamenné plastiky. Nechýbajú ani pod strieškou renesančného arkiera, kde je umiestnená aj najkurióznejšia. Prostrednú figúrku predstavuje chlapec s hlavou medzi nohami a zadočkom otočeným do námestia. O pôvode plastiky sa traduje, že pri stavbe radnice sa stavbári spolu s mestskou radou dohodli na vyplatení určitej sumy. Stavba bola dokončená v dohodnutom termíne, mestská rada však dohodnutú sumu nevyplatila. A tak jeden z majstrov pod rúškom noci na arkier pribudoval plastiku chlapčeka, ktorý holý zadok vytŕča smerom k domu, v ktorom býval richtár. Radnica bola viackrát obnovovaná (r. 1641,18. a 19. stor.). Po požiari v roku 1902 bola v rokoch 1904 - 1905 obnovená a v jej priestoroch bolo zriadené Múzeum Šarišskej župy. Táto funkcia sa zachovala aj po poslednej pamiatkovej obnove v 80. a 90. rokoch 20. storočia. V roku 1985 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti slúži na prezentáciu najhodnotnejších umeleckých a historických exponátov Šarišského múzea. Je tu umiestnená expozícia s názvom Bardejov - Slobodné kráľovské mesto. Sú tu zastúpené dokumenty k správe mesta, plastiky a tabuľové maľby, epitafy a vzácne pamiatky knižnej kultúry Bardejova. Dôležitou časťou expozície sú kazetový maľovaný strop v rokovacej miestnosti, intarzované renesančné dvere do radnej miestnosti, pôvodné polychrómované dvere, pôvodné gotické dvere s maľovaným erbom na prízemí a mobiliár radnice. Zo zbierkových predmetov je pozoruhodná zbierka gotických plastík, cechové predmety, originálne pečatidlo z roku 1453, vzácne pokály z benátskeho skla a Malá Kalvária, ktorá je dielom Majstra Pavla z Levoče. Bardejovská radnica je mimoriadnym dielom nadregionálneho významu, prezentujúcim priame duchovné a umelecké väzby na najpokrokovejšie európske myslenie svojej doby.
Bazilika minor Sv. Egídia
Chrám sv. Egídia je druhým najväčším v Košickej arcidiecéze. Je dlhý 50 m a široký 31 m. Prostredná časť kostola so svätyňou a hlavnou loďou sú vysoké 24 metrov. Veža baziliky meria 76 metrov a zaraďuje sa medzi najvyššie kostolné veže na Slovensku. Veža je šesťposchodová, na štvrtom poschodí je umiestnená zvonica s novými zvonami Ján a Urban, osadenými v roku 1995, a pôvodný zvon Signum, vyrobený v roku 1625. Pôvodné zvony Ján a Urban boli osadené pred baziliku. Na šiestom poschodí je vyhliadka. Kapacita chrámu je okolo 3000 ľudí, z toho cca 500 miest je na sedenie.
Slávnostný akt povýšenia chrámu na Baziliku minor, na základe Apoštolského BREVE pápeža Jána Pavla II., sa uskutočnilo 29. septembra 2001. Týmto sa bardejovský Chrám sv. Egídia stal v poradí už siedmou bazilikou na Slovensku.
Meštianske domy
Bardejovské meštianske domy ovplyvnilo podelenie mesta na stavebné parcely. Na námestí sa stavali väčšinou trojosové, dvojpodlažné domy, v bočných uličkách trojosové jednopodlažné. Dĺžka parcely určovala obdĺžnikový pôdorys domu ako dvojtrakt. Takmer každý dom slúžil aj pre obchodné účely, preto celým prízemím viedla priechodová chodba. Z chodby sa vchádzalo do spodných miestností, na vnútorné schodisko do druhého podlažia a na schody do pivnice. Miestnosti boli radené za sebou. Vchody boli lemované a zdobené kamennými portálmi. Portál nad vchodom do prednej miestnosti bol zvyčajne najhonosnejší. Obytné a reprezentačné miestnosti na poschodí mali okná smerované do námestia. V zadnej časti bola kuchyňa a miestnosti pre služobníctvo. Portály, schodiská a rozličné výklenky v stenách boli vyzdobené kamenárskou výzdobou, fasády a reprezentačné miestnosti nástennou maliarskou výzdobou. Všetky meštianske domy sú vzácne a majú svoju históriu.
Meštiansky dom na Rhodyho ulici č.1

Meštiansky „Gantzaughov" dom na Radničnom nám. č. 13
K najvýznamnejším a najvzácnejším meštianskym domom patria: Pôvodne gotický objekt bol renesančne prestavaný v rokoch 1556 a 1778. Pri prestavbe boli renesančné okná vymenené za barokové. Objekt je zdobený nástennou rokokovou maľbou. Meštiansky znak, ktorý je umiestnený na portále, patril bohatej patricijskej rodine Czebnerovcov. Na bohato zdobenom portále je letopočet 1566. Na fasáde je nástenná maľba z roku 1778. V súčasnosti je administratívnym sídlom Šarišského múzea a na prízemí je umiestnená výstavná sieň.
Budova bývalého „Mestského domu" na Radničnom nám. č. 16
Pôvodne školská budova postavená na troch gotických parcelách. V 19. storočí upravovaná na administratívnu budovu Fasáda 9 -osová so stredným rizalitom a atikou s erbom mesta. Na hrebeni malá neobaroková vežička s cibuľkou, pokrytá medeným plechom. V súčasnosti je sídlom samosprávneho orgánu mesta - mestského úradu.
Meštiansky dom na Radničnom nám. č. 26
Goticko-renesančný, upravovaný v 18.storočí. Dvojpodlažný , trojosový meštiansky dom. Jeho fasáda je ozdobená rokajovou rokokovou maľbou s pôvodným ostrolukým portálom z rokov 1760-1770. Freska zobrazuje Korunovanie Panny Márie. Nová sedlová strecha s murovaným štítom a s mierne vystupujúcim ostreším.
Meštiansky dom na Radničnom nám. č. 41
Renesančný dom z polovice 17. storočia, upravovaný v 19. a 20. storočí. Dvojpodlažný dom s fasádou so štukovou klasicistickou ornamentikou. Nová sedlová strecha s došteným štítom a s prečnievajúcim ostreším. V tomto dome sa v roku 1820 narodil významný hudobný skladateľ a dirigent Béla Kéler.
Meštiansky tzv. „Vínny dom" na Radničnom nám. č. 42
Gotický objekt zo 14. storočia, renesančne upravovaný v 16. storočí. Fasáda upravená v 19. storočí. Dvojpodlažný, nárožný dom na bočnej fasáde s dvoma renesančnými oknami. Má rozsiahle pivnice, ktoré predtým slúžili ako mestské vínne pivnice. Mesto bolo v stredoveku také bohaté, že si mohlo dovoliť vlastné vinice v Tokajskej oblasti. Podľa účtovných kníh bola v tomto dome už v prvej polovici 15. storočia mestská vináreň. Účtovné knihy prezrádzajú aj fakt, že víno z týchto pivníc sa vyvážalo do Krakova, kde tvorilo jednu tretinu spotreby.
Bašty - Pamätníky - Pomníky
Obranu každej bašty zabezpečoval príslušný počet občanov, zvyčajne príslušníkov jedného cechu, ktorým velil jeden člen mestskej rady. Ten opatroval aj kľúče od bašty, v ktorej bolo uložené strelivo a zbrane. Podľa archívnych záznamov mesto v roku 1536 malo 480 pušiek, 609 mečov, 89 kuší, 390 kopií a 160 halapartní. Počet kanónov nie je známy, vie sa však, že kanoniéri boli najlepšie platenými žoldniermi v meste. Bardejov bol vždy dobre vyzbrojený. V meste pracovalo niekoľko výrobcov zbraní a puškárov. Uhorskí panovníci sa často neváhali obrátiť na mesto s prosbou o zbrane, strelivo i dobrých delostrelcov. Zachoval sa aj súpis zbraní, ktoré mesto v roku 1673 požičalo na obranu Košíc.
Hrubá bašta
Päťpodlažná bašta s pretiahnutým polkruhovým pôdorysom svojou hmotnosťou vystupuje výrazne do hradobného predpolia. Vybudovaná bola koncom 15. storočia a slúžila ako delová parkanová bašta. Svoje pomenovanie získala podľa hrúbky obvodových múrov, ktorá dosahuje až 3,5 m. Dojem nalepenia na Hrubú baštu vzbudzuje Malá bašta. Bola postavená v 17. storočí ako posledná bašta hradobného opevnenia a slúžila na účely zbrojnice. Hrubá bašta spolu s objektom zbrojnice bola najúčinnejším a najprogresívnejším prvkom obrany mesta.
Dolná brána
Uzatvárala vstup do mesta na severovýchode. Pôvodne vežová brána zo 14. storočia bola v tridsiatych rokoch 15. storočia doplnená o predbránie, ktorého súčasťou bol padací most. V prvej polovici 16. storočia bol vybudovaný kruhový barbakán so vstupom na severozápadnej bráne. Drevený padací most bol v roku 1821 nahradený dvojoblúkovým kamenným mostom.
Veľká bašta
Päťpodlažná bašta s polkruhovým pôdorysom, ktorá svojou hmotnosťou presahuje cez priestor parkánu do priekopy. Zo strany od mesta bola postavená drevená ochodza, na jej úrovni sa zachovali kamenné konzoly. Hradobným múrom je spojená s Červenou baštou.
Pohľad na Veľkú a Červenú baštu
Červená (Kráľovská) bašta
Trojpodlažná bašta s polkruhovým pôdorysom zdobená červeným kvadrovaním, zo strany od mesta je otvorená. Posilňovala obranu Dolnej brány. Pod hornou rímsou, na vonkajšom plášti, sú zachované zvyšky erbu mesta a erbu Uhorska, ktoré v roku 1597 dal namaľovať vtedajší richtár Leonard Glatz.
Pravouhlá bašta
Pôvodne gotická bašta, ktorá je smerom k mestu otvorená. Spolu s Renesančnou baštou chránili prístup k Dolnej bráne. Foto v pravo je po ukončenej rekonštrukcii v roku 2009.
Renesančná bašta


Horná brána s barbakánom
Nachádza sa na južnej strane mesta a je postavená na mieste hradu chrániaceho stredovekú tridsiatkovú stanicu. Plynulá pôdorysná línia hradobného múra tu vystupuje v tvare širokého oblúka do predpolia. V strede vystupujúceho útvaru bola umiestnená vežová brána, z ktorej sa prechádzalo cez padací most do barbákanu a odtiaľ cez ďalší most na prešovskú cestu. Most, pôvodne drevený, bol v roku 1770 nahradený päťoblúkovým kamenným mostom. Z barbakánu sa zachovala juhozápadná časť oblúka barbakánového múru, juhovýchodná časť oblúka v základoch obytného domu, časť oblúka vedúceho k mostu cez vodnú priekopu a vystužené vodné priekopy.
Prašná (štvorhranná) bašta
Gotická, štvorpodlažná bašta so štvorcovým pôdorysom a neskorogotickým sedlovým portálom, vedúcim na ochodzu hradobného múra. Zakrytá ihlancovou strechou a vikierami z poslednej úpravy. Jej úlohou bolo posilňovať obranu Hornej brány, o čom svedčia východy s kamennými gotickými portálmi na obranný múr smerom ku Kláštornej bašte i na parkan barbakánu.
Archívna bašta
Trojpodlažná bašta s polkruhovým pôdorysom a s novou dokomponovanou strechou s valbou je situovaná v predsunutej dvojitej línii hradieb na mieste bývalého mlynského náhona. Tretie podlažie pri poslednej úprave z proporčných dôvodov nadmurované, pretože pri zasypávaní vodnej priekopy v 19.storočí bola úroveň terénu v okolí bašty vysoko zdvihnutá. Bašta bola vysunutá pred vodnú priekopu.
Školská bašta
Štvorpodlažná bašta so šošovkovitým pôdorysom s novou kužeľovitou strechou. Zo strany od mesta prístupná vchodom s kamenným portálom. V druhom podlaží je otvor s portálom a dverami na vyťahovanie kanónov a streliva na poschodie. Na obidvoch stranách od mestského múru sú podnes viditeľné stopy po napojení na obranný múr a na strane od mesta krakorce pre ochodzu. Z vonkajšej strany vidno zväčšené renesančné okienka, ktorými boli nahradené pôvodné strielne. V blízkosti bašty viedlo vodovodné potrubie, preto je v niektorých dokumentoch označená ako Vodná bašta. V súčasnosti slúži ako depozitár prírodovedného oddelenia Šarišského múzea.
Budova humanitnej školy
Stojí v tesnej blízkosti východnej strany Baziliky minor Sv. Egídia. Mestská latinská škola bola založená v roku 1538 a jej rektorom bol už spomínaný Leonard Stöckel. Stala sa centrom kultúrneho života. Divadelné hry, hudobný a literárny život, to všetko sa sústreďovalo okolo tejto školy. Vďaka jej predstaviteľom sa v bazilike zachovali historicky i umelecky cenné obrazy a oltáre. V čase obrazoboreckých búrok sa práve tu zrodila progresívna pamiatkarská myšlienka, že sochy a obrazy na oltároch nie sú len kultovými predmetmi, ale aj vzácnymi kultúrnymi a historickými pamiatkami. Škola zanikla v roku 1775. Budova bola pristavaná k mestskému opevneniu. Na prístavbu sa použila jedna z obranných bášt. Na južnej fasáde je zachované datovanie ERECTA ANNO 1538, na rímse ANNO DOMINI 1612, kamenný mestský znak a z konca 18. storočia nástenná maľba Madona s dieťaťom. Na južnej strane sú umiestnené slnečné hodiny. Objekt bol v rokoch 1841 a 1879 klasicisticky prestavaný.
Katov dom
Ranorenesančný dom z konca 16. storočia. Vo vstupnom renesančnom portáli je umiestnený štít s erbom mesta s iniciálmi CB. Zadná časť chodby je tiež charakteristická renesančným portálom. Dom bol sídlom mestského kata a v dome bola umiestnená aj väznica s útrpnou komorou. Nachádza sa na Veternej ulici, blízko objektu Hrubá bašta.
Lampový stĺp
Medzi Kláštornou baštou a Hornou bránou, v záhrade starej nemocnice, stojí lampový stĺp. Lampové stĺpy slúžili v stredoveku ako orientačné body, preto sa stavali najmä na križovatkách, cintorínoch a na pamätných miestach. Vo vežovitej časti stĺpu horelo svetlo, ktoré plnilo funkciu orientačnú, ale aj spomienkovú. Bardejovský lampový stĺp stál pôvodne na cintoríne pred Hornou bránou. Podľa záznamov v mestskej knihe rozsudkov sa pri tomto stĺpe vykonávali popravy.
Socha Sv. Floriána
Pred Bazilikou minor Sv. Egídia stojí socha Sv. Floriána, patróna hasičov. Neskorobaroková kamenná socha bola postavená ako spomienka na požiar, ktorý 27. mája 1774 zničil mestské domy a čiastočne aj baziliku.
Historická studňa
Pred hlavným vstupom do radnice sa zachovala šesťuholníková studňa - kašna, na ktorej bola kedysi umiestnená plastika Rolanda.
lt;p style="text-align: justify;">
Pomník Gašpara Šeredyho
Stojí na ceste medzi Bardejovom a časťou Dlhá Lúka. Bol postavený v roku 1566. Podľa jednej z povestí o slovenských hradoch Gašpar Šeredy predal svoj hrad Rákoczimu za tisíc zlatých. Podmienkou bolo, aby všetky mince boli razené v Sedmohradsku v jednom roku. Keďže toľko mincí sa v Sedmohradsku nevyrazilo za niekoľko rokov, bol presvedčený, že podmienku Rákoczy nesplní. Žiaľ, mýlil sa. Dohodnutú sumu presne na deň dostal a hrad musel odovzdať svojmu novému majiteľovi. Keď skormútený odchádzal z hradu, na mieste, kde je postavený pamätník sa otočil, aby ešte raz videl svoj milovaný hrad a od žiaľu mu puklo srdce.
Pamätník Juraja Wintera
Nachádza sa na polceste medzi Severnou a Školskou baštou. Bol postavený v roku 1679. Je kamenný a tvorí ho na podstavci umiestnené srdce, v ktorom je umiestnený kríž. Juraj Winter bol vtedajším richtárom mesta a veliteľom vojska. Padol pri obrane Západnej brány pred vojskami Imricha Tökölyho. Pomník mu dala postaviť jeho manželka.
Povesť hovorí, že túto smrť má na svedomí manželka Juraja Wintera. Medzi nepriateľskými vojakmi Imricha Tökölyho bol aj švárny kapitán. Medzi ním a manželkou richtára preskočila iskra, ktorá spôsobila, že sa do seba zamilovali. Neverná manželka podľahla kúzlu milenca natoľko, že mu odovzdala kľúče od mestskej brány, čo umožnilo nepriateľským vojskám vstup do mesta. Keď pri obrane mesta zahynul Juraj Winter, manželka oľutovala svoju chybu a na znak lásky k manželovi nechala postaviť tento pamätník.
Socha cisárovnej Alžbety
Socha manželky Františka Jozefa I. cisárovnej Alžbety, nazývanej Sissi, je postavená v roku 1903. Nachádza sa v kúpeľnom parku pred liečebným domom Alžbeta v Bardejovských Kúpeľoch. Táto socha pripomína jej návštevu Bardejovských Kúpeľov, ktoré navštívila a liečila sa tu v roku 1895. Svoju spokojnosť s výsledkami jej pobytu a liečby vyjadrila pri rozlúčke aj týmito slovami „ .... cítim sa zdravá a svieža."
Pomník Alojza Jiráska
Je postavený pred budovou Gymnázia Leonarda Stöckela na Jiráskovej ulici. Bol postavený na počesť spisovateľa, ktorý v rokoch 1896, 1897 a 1906 navštívil mesto a študoval tu archívne materiály z obdobia pôsobenia bratríkov na východnom Slovensku. Výhražný list zbojníka Fedora Hlavatého bardejovským mešťanom mu slúžil ako podklad v jednej časti trilógie Bratstvo. Výhražný list je vystavený v expozícii Bardejov - Slobodné kráľovské mesto.
Pamätník vďaky a priateľstva
Je postavený na Námestí SNP z vďaky za oslobodenie mesta v II. svetovej vojne. Jeho autorom je akademický sochár František Gibala
Cyrilo - Metodejský kríž
Bol postavený v roku 1995 na Šibenej hore nad Bardejovom, na pamiatku príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda na územie našej krajiny v roku 863, založenia Matice slovenskej v roku 1863 a vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Jeho vysviacku spoločne vykonali zástupcovia rímskokatolíckej, evanjelickej a.v. a pravoslávnej cirkvi. Gestorom výstavby tohto pamätníka bol poverený Ing.Metod Kaľavský, občan mesta Bardejov.
Plastika Ruky Bardejova
Za Dolnou bránou je umiestnená plastika Ruky Bardejova, ktorú pre mesto z dreva vytesali maďarskí umelci Lájos Bolyki a András Jánosi. Socha je vyjadrením úcty obyvateľom mesta za starostlivosť o kultúrne dedičstvo. Bola zhotovená a inštalovaná v roku 1998.
Kostoly, kaplnky a ostatné sakrálne stavby
Kostol Narodenia Panny Márie
Je postavený v mestskej časti Bardejovská Nová Ves. Kostol bol pôvodne gotický, avšak niekoľkokrát ho prestavali. O pôvodne samostatnej obci Bardejovská Nová Ves sa píše v listine z prvej polovice 14. storočia. V dávnych časoch v nej bola skláreň a výroba pušného prachu.
Kostol sv. Jána Krstiteľa a kláštor františkánov
Kostol postavili okolo roku 1380 augustiniáni. Kláštorné budovy stavali v niekoľkých etapách spolu s prestavbou kostola. Podľa kláštora dostala priľahlá ulica, okolo roku 1430, pomenovanie Kláštorská. Do roku 1528, kedy boli augustiniáni vyhnaní z mesta, patril kostol radu sv. Augustína. Po požiari v roku 1534 zostal kostol opustený a kláštor slúžil ako mestská sýpka. Od polovice 17. storočia bol kostol využívaný evanjelickými Slovákmi mesta. Po roku 1686 v rámci rekatolizácie kostol s kláštorom prevzali františkáni. Františkáni kostol zväčšili, rozšírili a nanovo zaklenuli. Dnešná podoba kostola je z roku 1878. Zaklenutie svätyne je gotické, hlavnej lode barokové. Vnútorné zariadenie je neogotické, časť výzdoby je baroková.
Evanjelický kostol
Kostol evanjelikov a.v. v Bardejove vznikol v období po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. Bol postavený tesne za severnou hradbou vnútorného mesta v rokoch 1798-1808. Je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Kostol je klasicistická budova pozdĺžneho pôdorysu s polkruhovým oltárnym uzáverom a vstavaným organovým chórom a zaklenutými pruskými klenbami. Neogotický interiér kostola pochádza z druhej polovice 19. storočia.
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Rímskokatolícky kostol postavený blízko Ľudového prameňa v Bardejovských Kúpeľoch v rokoch 1802 - 1831. Kostol je charakteristický svojím pôdorysom v tvare kríža. Rozsiahla rekonštrukcia kostola bola realizovaná v roku 1926 a rekonštrukcia interiéru kostola bola vykonaná v roku 1996.
Kaplnka sv. Jakuba
Postavená okolo roku 1820. Pod podlahou kaplnky je krypta rodiny Obristových, na vonkajšej stene sú dve pamätné tabule tejto rodiny, ktoré pochádzajú z rokov 1828 a 1835. V interiéri je oltár Sv. Jakuba s obrazom svätca a Márie Magdalény. Kaplnka je postavená v areáli cintorína sv. Jakuba. Tento cintorín je najstarším zachovaným mestským cintorínom.
Kostol sv. Anny
Bol postavený v roku 1822 a stojí v areáli cintorína sv. Anny v Bardejove. Pôvodná kaplnka bola v 90-tych rokoch 20. storočia prestavaná na kostol. Pri kostole je postavený kamenný pamätník z roku 1783, zhotovený na počesť otvorenia nového dreveného mosta cez rieku Topľa. Akt otvorenia vykonal cisár Jozef II., ktorý sa v Bardejove zastavil pri návrate z Bukoviny. V súčasnosti je kostol v správe saleziánov sídliacich v Bardejove a slúži k cirkevným potrebám.
Kostol sv. Anny
Je postavený v miestnej časti Dlhá Lúka. Klasicistický, postavený v rokoch 1825-26, svätyňa prestavaná a bočné kaplnky pristavané koncom 90-tych rokov 20. storočia. Záznamy o obci Dlhá Lúka pochádzajú už z roku 1278. Vtedy to bola poddanská obec rodiny Thekuleovcov, neskôr sa stala majetkom vlastníkov Zborovského hradu. Aj keď Dlhá Lúka je už dávno mestskou časťou Bardejova, Kostol sv. Anny stále patrí do farnosti Zborov.
Kaplnka sv. Michala
Klasicistická stavba z roku 1848, ktorá je situovaná v areáli Cintorína sv. Michala.
Kalvária - Kostol sv. Kríža
Vytvára na kopci východne od mesta nádhernú scenériu. Kostol sv. Kríža je postavený v eklektickom historizujúcom slohu s výraznou kresbou fasády. Celý komplex dopĺňajú kaplnky, symbolizujúce jednotlivé zastavenia Kristovej krížovej cesty. Komplex bol vybudovaný v rokoch 1863-1869 zásluhou vtedajšieho bardejovského farára Eduarda Kacvinského, ktorý je tam aj pochovaný. Kostol je jednoloďový. Súčasťou hlavného oltára je obraz Snímanie z kríža, vytvorený v roku 1868. Súčasťou komplexu je cintorín, na ktorom sú pochované významné osobnosti Bardejova, ako napríklad kňaz a starosta mesta Gejza Žebrácky, uhorský kartograf Jozef Homolka, prírodovedec Kornel Chyzer a mnohí ďalší.
Kostol sv. Petra a Pavla
Patrí grécko-katolíckej cirkvi. Eklektická stavba z rokov 1901-1902 postavená pri hradobnej priekope v juhozápadnej časti historického jadra mesta. Na fasáde prevažujú neorománske prvky. Kostol má pozdĺžny jednoloďový priestor s polygonálnym presbytériom, zaklenutý pruskými klenbami. Hlavný oltár je z roku 1903, ikonostas z roku 1914. Kostol je zasvätený svätým apoštolom Petrovi a Pavlovi a slúži pre veriacich katolíkov východného obradu, ktorí sa do Bardejova prisťahovali prevažne z okolitých rusínskych obcí.
Kostol Panny Márie
Rímskokatolícky kostol postavený v mestskej časti Bardejovský Mihaľov koncom 19. storočia. Rekonštrukcia kostola s prístavbou sakristie bola realizovaná v 50 - tych rokoch minulého storočia.
Pravoslávny kostol
Je zasvätený svätým rovnoapoštolom Cyrilovi a Metodovi. Začal sa stavať v roku 1991 v modernom byzantskom štýle. Je situovaný v severnej časti mesta, pod sídliskom Vinbarg.
Kostol sv. Rodiny - Vinbarg
Rímskokatolícky kostol sv. Rodiny postavený a vysvätený v roku 1999.
Židovské suburbium
Židia sa v skladbe obyvateľstva Bardejova začali výraznejšie presadzovať od prvej štvrtiny 18. storočia. Ich prítomnosť sa odzrkadlila aj v stavebnej činnosti, keď v rokoch 1771-73 bola postavená synagóga, ktorá sa stala základom pre vybudovanie osobitného suburbiálneho centra, ktoré je dnes považované za urbanistický unikát celej východoslovenskej oblasti. Súbor stavieb pozostával z hlavnej synagógy, modlitebne, miestnosti pre zhromažďovanie veriacich (Beth hamidraš), školy, rituálnych kúpeľov a hospodárskej časti - jatok. V interiéri synagógy sa zachovali nástenné maľby s rastlinnými motívmi z konca 19. storočia. Na objekte bola 9. júna 1991 osadená pamätná tabuľa na počesť židov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. V súčasnosti synagóga neslúži svojmu účelu. Židovská modlitebňa sa nachádza aj na Kláštornej ulici. V meste sa zachoval židovský cintorín s náhrobnými kameňmi v renesančnom, barokovom i klasicistickom slohu.
- Podrobnosti
- Prečítané: 68955x
Prvá zmienka o Bardejove pochádza z roku 1241 a tvorí ju zápis v Ipatijevskej kronike. Druhá písomná zmienka, ktorej odpis sa nachádza v Okresnom archíve v Bardejove, je z roku 1247 a kráľ Belo IV. v nej rieši územné spory medzi nemeckými osadníkmi z Prešova a mníšskym radom cisterciánov, ktorí pôsobili v Bardejove. Bardejov ležal na významnej obchodnej ceste medzi Čiernym a Baltským morom. Čulý obchodný ruch urobil z malej osady v pomerne krátkom čase bohaté mesto, ktorému venovali pozornosť všetci uhorskí panovníci. Rozsiahle privilégiá udelené kráľom Karolom Róbertom v roku 1320 posilnili ďalší vývoj. S urbanizačným rozvojom Bardejova v prvej polovici 14. storočia úzko súvisia počiatky mestského opevnenia. Už v roku 1352 kráľ Ľudovít I. prikázal mesto opevniť hradbami a baštami. V privilegiálnej listine z roku 1376 sa hovorí už o opevnenom meste. Preto nie je vylúčené, že fortifikačné prvky vznikli už aj pred rokom 1352. Fortifikačný systém, ktorý na základe tohto rozhodnutia vznikol, patrí dnes k najzachovalejším na Slovensku. V tom istom roku získalo mesto právo konať na sviatok sv. Egídia – 1. septembra, výročný jarmok.
V roku 1365 získalo hrdelné právo. Malo aj vlastného kata. Vďaka mnohým ďalším právam a privilégiám sa rozvíjalo a naberalo na vážnosti, preto ho v roku 1376 povýšil kráľ Ľudovít I. na Slobodné kráľovské mesto.
Od roku 1453 má Bardejov aj vlastný erb, ktorý mu udelil kráľ Ladislav. V priebehu jedného storočia sa mesto vzmohlo tak, že podľa daňových súpisov malo v roku 1437 evidovaných 517 domov a 3000 obyvateľov vo vnútornom meste. Za hradbami bolo ďalších 300 domov. V tom istom roku bolo registrovaných 64 rozličných remesiel, 51 cechov a 146 remeselníckych majstrov. 15. storočie malo aj svoje temnejšie stránky. V roku 1412 dal kráľ Žigmund mesto do zálohy poľskému šľachticovi Balickému za 13 tisíc zlatých. Až v roku 1477 rozhodol kráľ Matej Korvín o neplatnosti zálohy, dávky však žiadal platiť do svojej pokladne. 16. storočie prialo kultúre a vzdelanosti. V meste bola humanistická škola, ktorá mala dobré meno v rámci celého Uhorska. Pod vedením rektora Leonarda Stöckela sa stalo centrom kultúry, vzdelanosti i formovania náboženského života. Hneď po svojom nástupe na školu vydal Stöckel školský organizačný a študijný poriadok pod názvom Leges scholae Bartphensis (Zákony bardejovskej školy). Tento poriadok je
najstarším pedagogickým dokumentom na Slovensku. Verejnosti bola sprístupnená farská knižnica, založili sa dve kníhtlačiarne, Gutgeselova a Klöszova. Z historického hľadiska najväčšiu úlohu zohrala Gutgeselova tlačiareň, v ktorej bolo vytlačených mnoho vzácnych prác, okrem iných aj Katechizmus Martina Luthera v roku 1581. Kniha je považovaná za prvú publikáciu preloženú do vtedajšej slovenčiny. Priaznivá kultúrna klíma prispela k otvoreniu verejnej knižnice a kníhkupectva. V 17. storočí začal hospodársky úpadok mesta.
Neobišli ho ani tökölyovskí či rákocziovskí vojaci, ani morová epidémia. Požiar, ktorý v roku 1680 založili tökölyovskí vojaci, ho takmer celé zničil. V 19. storočí sa začalo rozvíjať bankovníctvo a priemysel, aj keď v malom rozsahu. V roku 1883 bola v meste založená továreň na výrobu hračiek. Napriek tomu, že jej výrobky reprezentovali Bardejov na výstavách vo Viedni, v Budapešti i na svetovej výstave v Paríži, mohla zamestnať
len okolo 100 ľudí. Významným momentom bolo otvorenie železnice na trase Prešov - Bardejov v roku 1893. Slabý priemysel a nerozvinuté poľnohospodárstvo zapríčinili, že v okrese začala masívna vlna vysťahovalectva. Najväčší rozvoj bol zaznamenaný po II. svetovej vojne. Rozšíril sa priemysel, školstvo, vybudovali sa nové sídliská. Veľká pozornosť sa začala venovať obnove historických pamiatok. Historické jadro mesta bolo už v 50-tych rokoch vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. Najrozsiahlejšia renovácia historickej časti sa urobila v 70-tych rokoch. Za túto činnosť udelilo Medzinárodné kuratórium nadácie ICOMOS pri UNESCO mestu v roku 1986 Európsku cenu - zlatú medailu.
V roku 2000 bolo historické námestie spolu s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.
- Podrobnosti
- Prečítané: 49654x
Mesto Bardejov je mestom, ktoré píše už vyše 771- ročnú históriu. Je to významné mesto, ktorého cennou devízou sú pamiatky vytvorené v období stredoveku. Je známe tiež svetoznámymi kúpeľmi, krásnou okolitou prírodou a pomerne nenarušeným životným prostredím. Mesto je okresným sídlom a prirodzeným kultúrno - spoločenským i hospodárskym centrom regiónu horného Šariša. Má viac ako 33 tisíc obyvateľov a vďaka svojím danostiam a svojej geografickej polohe si zachováva významné postavenie nielen v oblasti východného Slovenska, ale aj prihraničných regiónov susedného Poľska.
Bardejov je prirodzeným strediskom cestovného ruchu v Prešovskom kraji a významnou destináciou v rámci Slovenska, najmä vďaka Bardejovským Kúpeľom, tradícia a návštevnosť ktorých výrazne presahuje hranice štátu. Krásy mesta a jeho okolia sú dobre známe turistom a intenzívne ich vnímajú aj miestni obyvatelia. Mestská pamiatková rezervácia spolu s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium, bola v roku 2000 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Bardejov je známy ako mesto s bohatým kultúrnym a spoločenským životom, ktorý býva často ozdobený zaujímavými podujatiami mestského i regionálneho charakteru, je tu veľa športovísk, čo je nepochybne dobrým predpokladom záujmu budúcich generácií žiť v tomto meste.
Bardejov je i významným centrom vzdelávania. Na území mesta je vzdelávanie zastúpené od základného školstva, cez stredné školstvo až po vysokoškolské štúdium.
Mesto Bardejov je dôležitým hospodársko ekonomickým centrom okresu a regiónu. Kedysi preslávené mesto výrobcov obuvi zmenilo po roku 1989 svoju ekonomickú základňu. Útlmové programy v týchto odvetviach znamenali síce veľkú stratu pracovných príležitostí, dnes majú v meste významné postavenie podniky ľahkého priemyslu, posilnil sa sektor služieb, pretrváva tradične silný potravinársky priemysel, strojárenstvo, drevospracujúci priemysel, obchodné organizácie, malé a stredné súkromné firmy či obchodné zoskupenia. V súčasnosti vzniká na okraji mesta priemyselná zóna Bardejov - sever .

Bardejov, ktoré je samostatným územným samosprávnym a správnym celkom a Mesto zároveň sídlom okresu, je v rámci administratívneho usporiadania Slovenska súčasťou Prešovského samosprávneho kraja. Je právnickou osobou, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a príjmami. Plní úlohy v oblasti starostlivosti o všestranný rozvoj mesta a potrieb jej obyvateľov.
Najblišie udalosti
12 máj 2022 17:00 - 17:00 VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ - WACLAW BUGNO /PL/ |
19 máj 2022 19:00 - 22:00 Zdena Studenková - One woman show |