Mesto Bardejov - Svetové dedičstvo UNESCO
Teší nás, že Vám môžeme prostredníctvom web stránky predstaviť Mesto Bardejov, poskytnúť nevyhnutné informácie o živote mesta a funkciách mestskej samosprávy.
Mesto Bardejov je historicky a kultúrne bohaté mesto, považované za jedno z najkrajších slovenských miest. Historické centrum Bardejova spoločne s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium zo začiatku 18. storočia bolo v roku 2000 zapísané do zoznamu - Svetové kultúrne a prírodné dedičstvo UNESCO.
Zobraziť celý článok »Aktuality
- Podrobnosti
- Prečítané: 242412x
Bardejov patril v stredoveku k popredným mestám s rozsiahlymi právami a privilégiami. Dosiahol pozoruhodné výsledky v hospodárskej činnosti, rozvoji remeselnej výroby a obchodu, školstve a významne sa zapísal aj do dejín kultúry. Na celkovom rozvoji mesta sa podieľali osobnosti, ktoré sa v Bardejove narodili, žili, pracovali či zomreli a svojou činnosťou výrazne zasiahli do jeho osudov a napredovania, alebo ich činnosť bola akýmkoľvek spôsobom spätá s mestom Bardejovom a jeho okolím.
Nasledovný abecedne zoradený zoznam uvádza mená najpoprednejších a najvýznamnejších osobností Bardejova.
ALEXANDER
(15. - 16.storočie) - staviteľ
V roku 1505 - 1508 staval radnicu v Bardejove. Sčasti jeho dielom je pravdepodobne aj súčasne stavaná radnica v Levoči - dispozičný variant bardejovskej radnice. Prišiel z dielní, v ktorých si osvojil talianske renesančné formy, ale spájal ich ešte do neskorogotickej výrazovej skladby.
ThDr. ANDRAŠČÍK Ján
(11.8.1799 Lipovec - 24.12.1853 Bardejov) - kňaz, osvetový pracovník, spisovateľ, národný buditeľ.
Po skončení štúdií teológie v Pešti pracoval ako súkromný vychovávateľ, v rokoch 1827-1832 profesor na teológii v Košiciach, v rokoch 1832- 1853 rímskokatolícky farár v Bardejove. Bojoval proti alkoholizmu, zakladal spolky miernosti. Udržiaval styky s predstaviteľmi národného hnutia (J. Francisci, M. Hamuljak, Ľ.Hroboň, P. Kelner, J.Kučera a i.). Bol prvým spisovateľom publikujúcim v šarišskom nárečí. Jeho známou veršovanou hrou v šarišskom nárečí je Šenk paľenčeni. Vtedajší mocipáni odsúdili toto dielo ako panslavistický a revolucionársky spis a jeho I. vydanie dali zhabať.
ATLAS Mikuláš
(7.10.1890 Vyšné Raslavice - 18.8.1982 Izrael) - publicista, lekár
Študoval na gymnáziu v Prešove, medicínu na univerzite v Budapešti, Berlíne a v Paríži. Od roku 1918 asistent Rothovej kliniky, lekár Nemocnice sv. Margity a Nemocnice A. Weissovej v Budapešti. Od roku 1920 praktický, obvodný a kúpeľný lekár a od roku 1926 primár v Bardejove. Zaslúžil sa o zmodernizovanie kúpeľno - preventívnej starostlivosti v Bardejovských Kúpeľoch, v roku 1921 zriadil uhličité kúpele, v roku 1922 rtg. laboratórium a z jeho iniciatívy v roku 1930 vybudovali na čistinke uprostred lesa letné kúpalisko. Bol tiež iniciátorom premiestnenia dreveného kostola zo 17. storočia z Mikulášovej do areálu Bardejovských Kúpeľov. Venoval sa zdravotníckej osvete, je autorom popularizačnej práce o dojčenskej výžive Pečlivosť a výživa kojenca a o histórii a prítomnosti Bardejova a Bardejovských Kúpeľov Bártfa és Bártfafürdö leirása és torténete.
BERKA Ladislav
(19.4.1910 Bardejov, B. N. Ves - 16.5.1966 Bratislava) - organista, hudobný skladateľ
V rokoch 1922 - 1926 študoval na meštianskej škole v Bardejove, od roku 1928 na hudobnej škole v Košiciach, súkromne kompozíciu u O. Hemerku a neskôr u profesora M. Mozyesa. Zberateľ východoslovenských piesní, hudobník a organizátor. V Bardejove viedol tanečnú hudbu a organizoval spevokoly v bardejovskom regióne. V roku 1932 vydal Album šarišských piesní I. a spolupracoval s rozhlasom. Účinkoval aj ako výkonný hudobník.
GREŠÁK Jozef
(30.12.1907 Bardejov - 17.4.1987 Bratislava)- hudobný skladateľ
V roku 1927 absolvoval učiteľský ústav v Spišskej Kapitule. V rokoch 1929 - 1933 pôsobil ako klavirista najmä v Bardejovských Kúpeľoch a košickom rozhlase a v rokoch 1936 - 1948 ako korepetítor v Revuálnom divadle a v Národnom divadle v Prahe. V rokoch 1949 -1952 pôsobí ako hudobný pedagóg na gymnáziu v Bardejove a v rokoch 1957 - 1977 je tajomníkom východoslovens. odbočky ZSS v Košiciach. Ako skladateľ samouk priniesol do slovenskej hudby veľa netradičných a originálnych nápadov. V komorných a orchestrálnych skladbách dospel až k avantgarnej kompozičnej estetike. Zaraďuje sa medzi najosobitejšie zjavy slovenskej tvorby. V roku 1973 mu bol udelený titul Zaslúžilý umelec. Do jeho javiskových diel výrazne preniká vplyv východoslovenského folklóru. K jeho najznámejším dielam sa zaraďujú Komorná symfónia, Tri skladby pre klavír, Dve balady pre soprán a klavír, opera Zlatulienka, Slovenské ľudové balady pre miešaný zbor, Balada bardejovská, Concertino pre husle a sláčikový orchester, balet Radúz a Mahuliena, Rotory pre I. pre klavír, Hexody pre klarinet, Rotory II orchester, opery Rozarka a Zuzanka Hraškovie.
GUTGESEL Dávid
(okolo r. 1540 Bardejov - 21.8.1599 Bardejov) - kníhtlačiar, vydavateľ, kníhkupec
Zakladateľ prvej bardejovskej kníhtlačiarne. V Bardejove vytlačil vyše 80 kníh v latinskom, maďarskom a nemeckom jazyku. V roku 1581 vydal Lutherov Katechizmus ako prvú knihu vytlačenú v slovenskom jazyku. V roku 1596 vydal najrozsiahlejšiu prácu Postillu L. Stöckela. Tlačil aj učebnice a príležitostné básne. V rokoch 1582 - 1599 bol senátorom, v roku 1584 richtárom mesta a v roku 1598 bol zástupcom mesta na krajinskom sneme v Bratislave.
HEMERKA Július - Ivan
(26.7.1889 Bardejov 22.12.1942 Budapešť) - skladateľ, dirigent, učiteľ hudby
Syn Oldřicha Hemerku, hudbu študoval u otca, neskôr na učiteľskom ústave v Košiciach. V roku 1912 absolvoval hudobnú akadémiu v Budapešti. V rokoch 1912-1914 pôsobil ako dirigent Mestského divadla v Soprone,1916-1918 zbormajster a učiteľ hudby v Prešove, 1918-1936 učiteľ spevu a organista v Košiciach. Od r. 1936 dirigent Západoslovenského maďarského divadla, od r.1938 kapelník maďarského divadla v Košiciach, od r. 1939 Jókaiho divadla v Budapešti. Autor scénických a filmových hudieb, orchestrálnych cirkevných skladieb a tanečných piesní. Je autorom operety Hajdamáci a opier Azasszony, Hullo csillagok, A ligety vén fák allat.
HEMERKA Oldřich
(13.11.1862 Vrdy - 16.12.1946 Košice) - hudobný skladateľ
V rokoch 1883 - 1899 kat. regenschori, organista a dirigent v Bardejove, v rokoch 1899 - 1943 organista, dirigent a učiteľ spevu v Košiciach, od roku 1943 na dôchodku. Popredný predstaviteľ cirkevného a svetského hudobného života na východnom Slovensku. Počas pôsobenia v Bardejove založil bardejovský spevokol. Od roku 1892 zbieral v Bardejove a na okolí šarišské piesne a posielal ich do Slovenských spevov. Po príchode do Košíc pozdvihol úroveň cirkevnej hudby v mestskej katedrále. Od roku 1919 bol predsedom hudobného odboru Čs. besedy. Usporiadával koncerty cirkevnej hudby v košickom dóme, upravoval východoslovenské ľudové piesne a komponoval.
HOMOLKA Jozef
(26.2.1840 Hlinsko - 2.12.1907 Bardejov) - kartograf
Jeden z najvýznamnejších kartografov v Uhorsku. Reálne gymnázium absolvoval v Chrudimi. Ako zememerač pracoval na viacerých miestach. V roku 1870 prešiel do kartografického oddelenia štátnej tlačiarne v Budapešti. Bol autorom vyše 200 máp a atlasu. Získal uznanie, diplomy a medaily na geografických a národopisných výstavách. V roku 1898 sa usadil v Bardejove, kde vypracoval aj plán Bardejova.
HÖLZEL Moric
(18.1.1841 Praha - 24.7.1903 Bardejov) - sochár, rezbár
Študoval na umeleckopriemyselnej škole v Prahe a vo Viedni. Pôsobil ako rezbár v Mariazelle, Grazi a Viedni, v II.polovici 60. rokov v dielni M. Izsóa v Gyori. V rokoch 1895-1902 viedol v Bardejove súkromnú rezbársku školu. Pracoval v historizujúcom štýle a realizoval prevažne vnútorné zariadenie sakrálnych interiérov. Od roku 1893 tvoril i domáce úžitkové predmety. Pri miléniových oslavách V Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou.
CHYZER Kornel
(4.1.1836 Bardejov - 21.9.1905 Budapešť) - prírodovedec, lekár
Študoval na gymnáziu v Bardejove, Košiciach a medicínu na lekárskej fakulte v Pešti. Roku 1857 MUDr., 1857 stredoškolský profesor prírodných vied, 1861 člen korenšpondent UAV. Štipendista u fyziológa Brűcka vo Viedni, 1860 kustód prírodovedných zbierok Národného múzea a prof. prírodopisu na reálke v Pešti, 1861 mestský a kúpeľný lekár v Bardejove, 1869 úradný lekár Zemplínskej župy, 1892 vedúci zdravotného oddelenia, 1897 ministerský radca Ministerstva vnútra v Budapešti. Významný organizátor uhorského zdravotníctva. Zakladateľ a funkcionár zdravotných organizácií, spolku a spoločnosti. Zaslúžil sa o rozvoj kúpeľov a využívanie minerálnych prameňov. Prispieval do mnohých maďarských a nemeckých odborných časopisov. Sám vytvoril vyše 50 samostatných prác prevažne s balneologickou tématikou. Vyznamenaný Radom železnej koruny a Leopoldovým radom.
JAKUB ZO SACZU
(15. storočie) - poľský maliar
Pracoval v Bardejove v rokoch 1460 - 1466. Zhotovil tu hlavný oltár kostola sv. Egídia - prvý veľký neskorogotický oltár na Slovensku, ktorý sa ako celok nezachoval. Zachovala sa však hlavná plastika oltára - socha sv. Egídia.
KACVINSKÝ Edmund
(? - 1888 Bardejov) - katolícky kňaz
V Bardejove pôsobil v rokoch 1857 - 1888. Ako správca miestnej katolíckej fary realizoval dávnejší plán svojho predchodcu Dr. Jána Andraščíka a v rokoch 1863-1869 sa zaslúžil o postavenie bardejovskej Kalvárie. Jeho zásluhou prišli do mesta rehoľné sestry, ktoré úspešne vyučovali na dievčenskej škole až do jej zoštátnenia v roku 1898. Po katastrofálnom požiari mesta organizoval obnovu a rekonštrukciu Kostola sv. Egídia.
KÉLER Béla
(13.2.1820 Bardejov - 20.11.1882 Wiesbaden) - hudobný skladateľ, dirigent
Študoval na gymnáziu v Levoči, na evanjelickom kolégiu v Prešove a v Debrecíne. Po skončení štúdií sa venoval hudbe. Komponoval, hral v orchestri a dirigoval. Pôsobil a koncertoval v Prešove, Viedni, Berlíne, Zürichu, Londýne, Koppenhagene a Wiesbadene. Vytvoril spolu vyše 200 skladieb, od roku 1846 vydal 138 opusových skladieb, vyše 100 ďalších skladieb zanechal v rukopise. Medzi jeho najznámejšie skladby patrí Bardejovský spomienkový čardáš, Kossuthov pochod, Čardáš chudobného sedliaka a iné. Za skladateľské a dirigentské umenie sa mu dostalo už za života veľkého uznania a mnohých význačných pôct. Švédsky kráľ Oskar mu udelil zlatú medailu „Litteris et artibus", pruský kráľ Wilhelm zlatú dózu s vlastnoručným venovaním, nemecký cisár spomienkový dar a vojvoda von Dessau medailu za zásluhy o vedu a umenie.
KRPELEC Bartolomej
(21.11.1879 Bottyán - 7.9.1957 Bardejov) - historik, školský pracovník
Okrem učiteľského pôsobenia v Beluji a v Suchani bol školským inšpektorom v Šahách, v rokoch 1925 -1939 školský inšpektor v Bardejove. Historik Bardejova, Šariša a Hontu, košikárstva a ovocinárstva. Redaktor zborníka o bojoch proti Slovenskej republike rád. V rokoch 1919-1922 spolupracovník novín Hontiansky Slovák. Uverejnil 227 článkov v Gazdovských novinách, Šariši, Podtatranskom kraji a Národných novinách. V rukopise zanechal národopisnú prácu o Novohrade a zbierku ľudových rozprávok zo Šariša. V roku 1935 MO Matice slovenskej vydal jeho prácu Bardejov a jeho okolie dávno a dnes.
MIŠKOVSKÝ Viktor
(17.5.1838 - 2.11.1909 Košice) - historik výtvarného umenia, staviteľ, maliar, učiteľ
Študoval na gymnáziu v Levoči, Satoraljaújhely a v Rožňave, na univerzite v Budíne a vo Viedni. Učil na mestskej kresliarskej škole v Bardejove, neskôr v Kremnici a v Košiciach. Bol priekopníkom systematickej ochrany výtvarných pamiatok. Autor vyše 250 prác o umeleckohistorických otázkach. Robil terénne výskumy na Slovensku i v Maďarsku. Jeho najcennejším dielom je publikácia o stredovekých umeleckých pamiatkach, ktorú doplnil farebnými kresbami. Na základe jeho popisov reštaurovali bardejovský a košický dóm. Zanechal množstvo akvarelov. Bol korešpondentom Centrálnej komisie pre výskum a ochranu staviteľských pamiatok v Bratislave, člen a korešpondent UAV, člen Collegio internazionale di scienze lettere e arti v Miláne, člen Krajinskej pamiatkovej komisie. V roku 1867 odmenený zlatou medailou na svetovej výstave v Londýne, 1878 v Paríži striebornou medailou za album stredovekých renesančných pamiatok, 1879 v Szekesfehérvári zlatou medailou a v roku 1896 veľkou medailou a čestnou listinou miléniovej výstavy v Budapešti. V roku 1897 bol vyznamenaný rytierskym krížom Radu Františka Jozefa.
STANZEL Teofil
(asi 1475 Bardejov - asi 1531 Poľsko) - maliar, pozlacovač
Pôsobil v Bardejove, v rokoch 1507-1523 v Levoči, neskôr v poľskom Bieczi a Jaroslavi, ale tiež v Prešove a Košiciach. Patril medzi maliarov, ktorých poveroval prácami Majster Pavol z Levoče. V Bardejove sa mu pripisujú fresky na Kostole sv. Egídia a výjav Posledný súd v zasadacej sieni bardejovskej radnice.
STÖCKEL Leonard
(1510 Bardejov - 6.6.1560 Bardejov) - pedagóg, autor školských hier, učenec
Do školy začal chodiť v Bardejove, študoval u Angličana Valentína Coxa v Košiciach a školu ukončil vo Wróclavi. Študoval aj vo Wittenbergu, bol Lutherovým a Melanchtonovým žiakom. V roku 1539 sa vrátil do Bardejova a stal sa rektorom humanistickej školy, ktorá pod jeho vedením získalo významné postavenie v rámci Uhorska. Je autorom nastaršieho pedagogického dokumentu - školského poriadku Leges Scholae Bartphensis. Stal sa organizátorom školských divadelních predstavení, sám je autorom drámy o Zuzane. V roku 1548 vypracoval dokument Vierovyznanie piatich kráľovských miest tzv. Confesio pentapolitana. Rok 2010 bol v Meste Bardejov vyhlasený rokom Leonarda Stöckela.
VILEC Michal
(6.8.1902 Bardejov - 12.3.1979 Bratislava) - hudobný skladateľ, pedagóg
Základnú školu a gymnázium navštevoval v Prešove. V rokoch 1920-1924 študoval na Vysokej hudobnej škole v Budapešti hru na klavír, dirigovanie a kompozíciu. V rokoch 1925-1932 bol kapelníkom v divadlách v Čechách, Rakúsku a Nemecku. Výrazne prispel k šíreniu hudobnej osvety na Slovensku. Pracoval v Čs. rozhlase v Košiciach ako vedúci hudobného odboru a od roku 1955 bol riaditeľom Štátneho konzervatória v Bratislave.
WINTER Juraj
(? - 15.6.1679 Bardejov) - bardejovský richtár
Ako richtár pôsobil v časoch protihabsburských povstaní. V 70. rokoch prestúpil na katolícku vieru a v roku 1674 bol dosadený za richtára Bardejova. V roku 1678 ho Tököliho vojská zajali a odvliekli do Sedmohradska. Zo zajatia sa vykúpil za 800 florénov a začiatkom roka 1679 bol znovu dosadený za richtára mesta. Zahynul pri obrane mesta v júni 1679.
ŽEBRÁCKY Gejza
(1869 Prešov - 1951 Bardejov) - teológ, osvetový a vlastivedný pracovník
Po gymnaziálnych štúdiách v rodisku a teologických v Košiciach bol vychovávateľom, potom kaplánom v Solivare a kňazom v Plavči. Od roku 1912 pôsobil v Bardejove, kde dosiahol významné cirkevné postavenie (pápežský prelát, generálny vikár). Od roku 1924 dlhé roky zastával funkciu starostu mesta. Pomáhal pri budovaní zbierok Šarišského múzea (vtedy Župné múzeum) a neskôr bol jeho dlhoročným správcom. Svojou činnosťou pomáhal dvíhať životnú úroveň šarišského ľudu. V maďarčine a šarištine písal náučné poľnohospodárske práce. Napísal Sprievodcu zbierkami Župného múzea v Bardejove. Za zásluhy o múzejníctvo bol zvolený za podpredsedu Zväzu slovenských múzeí. Udržiaval blízke vzťahy s Aloisom Jiráskom, robil mu sprievodcu a informátora pri návštevách Bardejova, kde študoval dejové prostredie románu Bratstvo.
- Podrobnosti
- Prečítané: 245133x
Neodmysliteľnou a neoddeliteľnou súčasťou mesta Bardejov sú Bardejovské Kúpele, ktoré patria medzi najvyhľadávanejšie kúpeľné strediská Slovenska. Od Bardejova sú vzdialené 6 km a ležia v nadmorskej výške 325 m n.m. v krásnom, tichom a pokojnom prostredí ihličnatých a listnatých lesov. Skutočným a najvzácnejším bohatstvom Bardejovských Kúpeľov sú vzácne zdroje prírodných liečivých minerálnych vôd, ktoré sú základom komplexnej kúpeľnej liečby. Prírodné liečivé minerálne vody Bardejovských Kúpeľov svojím zložením patria medzi najvýznamnejšie v Európe. Sú slabo až stredne mineralizované kvalifikované ako hydrouhličitanové, chloridosodné, železnaté, studené, hypotonické so zvýšeným obsahom kyseliny boritej. Tieto sa používajú hlavne na pitné kúry, inhalácie, minerálne kúpele a irigácie dutiny ústnej.
V Bardejovských Kúpeľoch sa liečia dospelí a detskí pacienti. Ako hlavné indikácie sa tu liečia choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby z poruchy látkovej výmeny, netuberkulózne choroby dýchacích ciest, choroby obličiek, ženské choroby, choroby obehového ústrojenstva a choroby po ukončení onkologickej liečby. Veľmi dobré výsledky sa dosahujú pri rekondično - rehabilitačných pobytoch. Kultúrny a spoločenský život v kúpeľoch je mnohotvárny. Každoročne sa tu koná Medzinárodné hudobné leto. K pohode prispieva i návšteva kina, rôznych výstav plastík, obrazov, kvetov i Múzea ľudovej architektúry - skanzenu, kde je možné vzhliadnuť klenoty ľudového umenia východného Slovenska, najmä horného Šariša. K oddychu a relaxácii prispeje svieža zeleň parkov so zaujímavou parkovou a záhradnou kompozíciou, upravené turistické chodníky a letné kúpalisko. Pre rekreačný šport sú k dispozícii tenisové dvorce, volejbalové a minigolfové ihriská, squash, petang, bowling a požičovňa bicyklov. V zimnom období sú tu vytvorené dobré podmienky pre zjazdové a bežecké lyžovanie i zimnú turistiku. Celoročne je možné využívať relaxačno-rehabilitačné centrum Ozón.
Už spomínaná listina Bela IV. z roku 1247 obsahuje zároveň prvú písomnú zmienku o Bardejovských Kúpeľoch. O kúpele nastal väčší záujem až za vlády Márie Terézie. Prispelo k tomu uzdravenie poľského šľachtica Tomáša Lisického z Lisiec, ktorého do kúpeľov priniesli a o dva týždne už mohol sám chodiť. Prvú odbornú analýzu liečebných prameňov urobil v roku 1795 profesor Pavol Kitaibel. Najlepšou reklamou pre kúpele bol pobyt dcéry rakúskeho cisára Františka I. a druhej manželky Napoleona I. Márie Lujzy. Rozvoj kúpeľov pokračoval až do revolučných rokov 1848 a 1849. Vtedy ich najviac navštevovala maďarská šľachta. Medzi návštevníkmi nechýbal ani básnik Sándor Petöfi. V roku 1858 novú analýzu vykonal profesor Carl Rittervon Hauera, ktorý spresnil indikácie kúpeľov. Koncom 19.storočia sa začalo s výstavbou hotelov. Prvým hotelom bol hotel Deák ďalším hotel Széchenyi a hotel Alžbeta, ktorý pod názvom Astória patrí dodnes k najkrajším objektom Bardejovských Kúpeľov, postavených v secesnom slohu. V roku 1895 sa tu liečila manželka cisára Františka Jozefa I. cisárovna Alžbeta. Na jej počesť bol hotel Deák, v ktorom bývala, premenovaný na hotel Alžbeta. V kúpeľnom parku sa nachádza jej socha, ktorú v roku 1903 vytvoril maďarský sochár Donáth. Aj keď cisárovna bola pri pobyte v kúpeľoch už dáma v rokoch, pri odchode prehlásila, že jej liečivé pramene pomohli tak, že sa cíti ako osemnásťročná. Preto ju autor spodobnil ako 18-ročnú mladú dámu. Cisárovna Alžbeta navštívila aj mesto Bardejov a pri odchode z vďaky za sprevádzanie v chráme sv. Egídia darovala farárovi Antonovi Korányimu prsteň, ktorý je dnes vystavený v historickej radnici, v expozícii Slobodné kráľovské mesto. Kúpele neobišiel ani ruský cár Alexander I.. V Šarišskom múzeu je dodnes uchovaný pohár, z ktorého pil minerálnu vodu. Niektoré staré stavby, sa nezachovali. Zato dnes neodmysliteľne dotvára Bardejovské Kúpele kolonáda, nový kúpeľný dom, zreštaurované i novopostavené liečebné domy. Celé kúpele majú nádhernú parkovú úpravu doplnenú o viaceré súčasné umelecké diela. Viac informácií TU.
- Podrobnosti
- Prečítané: 60632x
Mestské zastupiteľstvo v Bardejove vydalo podľa § 6 ods. 1, § 11 ods. 4 písm. g), § 22 ods. 8 a § 24 ods. 1, písm. b) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a čl. 25 Štatútu mesta Všeobecne záväzné nariadenie o používaní symbolov mesta Bardejov.
Účelom tohto nariadenia je stanoviť pravidlá používania symbolov mesta Bardejov a stanoviť úhradu za použitie erbu mesta a s tým súvisiace náležitosti.
Erb mesta
Bardejov dostal svoj mestský symbol v roku 1453 od kráľa Ladislava. Bardejovský erb tvorí štít, rozdelený na dve polovice. V hornej modrej časti sú umiestnené dve skrížené halapartne a v ich hornom výseku sa voľne vznáša zlatá koruna, v dolnom zlatá ľalia. Dolnú polovicu vypĺňa sedemkrát Červeno - strieborné delené pole, totožné so štátnym erbom arpádovskej doby. Nosičom erbu je anjel s rozprestretými krídlami. Bardejovský erb je typickým obrazom heraldickej tvorby 15. storočia, kde v skrížených halapartniach sa odzrkadľuje symbol pohraničného mesta.
Vlajka mesta
Vlajku mesta Bardejov tvoria dva vodorovné pruhy - horný modrý a spodný červený rovnakej šírky. Pomery jej strán sú 2 : 3. Je pripevnená k žrdi tak, aby sa dala vztyčovať a spúšťať.
Pečať mesta
Pečať mesta Bardejov tvorí štvoroblúková kružba, ktorú vypĺňa erb mesta Bardejov vrátane nosiča erbu. Okolo štvoroblúkovej kružby je umiestnený hrubopis s legendou MESTO BARDEJOV v slovenskom a latinskom jazyku. Pečať mesta sa používa:
- na pečatenie významných listín a dokumentov
- na listine o udelení čestného občianstva mesta
- na ďalších dokumentoch podľa rozhodnutia primátora alebo mestského zastupiteľstva
Mestské insígnie
Mestské insígnie (primátorská reťaz) pozostávajú z hlavného znaku - tvarovanej medaily, v strede ktorého je vystupujúci erb mesta Bardejov. Znak je vyrobený zo žltého a strieborného kovu. Na znak je malou spojkou napojená žltostrieborná rozvetvujúca sa tvarovaná vložka, ktorá obsahuje reliéfy starobylej Radnice, Baziliky sv. Egídia a znak Bardejovských Kúpeľov a ktorá prechádza v súvislú reťaz, ktorá má 21 článkov. Reťaz je vyrobená zo žltého a strieborného kovu a tiež je umelecky tvarovaná. Články reťaze sú navzájom pospájané krúžkami zo žltého kovu.
Aktualizoval: Ivan Leščišin, Ing. 2017-01-19, 10:20, ivan.lescisin@bardejov.sk
- Podrobnosti
- Prečítané: 48198x
Mogilev (Bielorusko) Partnerské mesto od 18. marca 1996 https://mogilev.by/ |
|
Kaštela (Chorvátsko) Partnerské mesto od 11. augusta 1996 https://www.kastela.hr/ |
|
Gorlice (Poľsko) Partnerské mesto od 27. augusta 1999 https://www.gorlice.pl/ |
|
Krynica (Poľsko) Partnerské mesto od 10. novembra 1999 http://www.krynica-zdroj.pl/ |
|
Jaslo (Poľsko) Partnerské mesto od 18. mája 2000 https://um.jaslo.pl/pl/ |
|
Mikulov (Česká republika) Partnerské mesto od 6. júna 2001 http://www.mikulov.cz/cz/ |
|
Česká Lípa (Česká republika) Partnerské mesto od 26. septembra 2001 https://www.mucl.cz/ |
|
Molde (Nórsko) Partnerské mesto od 26. septembra 2001 https://www.molde.kommune.no/ |
|
Calais (Francúzsko) Partnerské mesto od 6. septembra 2002 https://www.portboulognecalais.fr/en/ |
|
Zamošč (Poľsko) Partnerské mesto od 17. septembra 2003 https://www.zamosc.pl/ |
|
Ťačevo (Ukrajina) Partnerské mesto od 1. októbra 2006 https://tyachiv.in.ua/ |
|
Muszyna (Poľsko) Partnerské mesto od 27. novembra 2007 http://muszyna.pl/ |
|
Přerov (Česká republika) Partnerské mesto od 30. mája 2008 https://www.prerov.eu/ |
|
Slovenj Gradec (Slovinsko) Partnerské mesto od 25. októbra 2008 https://www.slovenjgradec.si/ |
|
Sremski Karlovci (Srbsko) Partnerské mesto od 5. decembra 2008 http://sremskikarlovci.rs/ |
|
Sarospatak (Maďarsko) Partnerské mesto od 17. júna 2016 https://sarospatak.hu/ |
|
Suzdaľ (Ruská federácia) Partnerské mesto od roku 2017 http://www.gorodsuzdal.ru/ |
|
Montemarciano (Taliansko) Neoficiálne partnerské mesto http://www.comune.montemarciano.ancona.it/ |
|
- Podrobnosti
- Prečítané: 49949x
Cieľom UNESCO (United Nations Educational Scientific and Cultural Organization)je chrániť najhodnotnejšie prírodné a kultúrne objekty a lokality našej planéty. V roku 1972 na generálnej konferencií UNESCO v Paríži bola prijatá konvencia, ktorá má za cieľ najvýznamnejšie kultúrne a prírodné hodnoty na svete ochraňovať, zachovávať, prezentovať a odovzdať budúcim generáciám. K ich výberu bol podľa konvencie ustanovený 21 členný výbor, ktorý vedie ich zoznam, takzvaný Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, a sleduje ich stav. Na základe 24. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo pri UNESCO v austrálskom Cairns z 30.11. 2000 (pod č. 973 na základe kritérií: iii,iv) sa historické jadro Bardejova spolu s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium stalo štvrtou lokalitou kultúrneho dedičstva zapísanou do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ide o historickú časť mesta Bardejov s klenotmi mesta – Bazilikou minor sv. Egídia, mestskou radnicou a meštianskymi domami obkolesujúcimi trhové námestie v renesančnom a barokovom slohu. V blízkosti mestského centra sa nachádza dnes už urbanistická kuriozita východného Slovenska - jediný čiastočne zachovaný súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga, pozostatok suburbiálneho centra z konca 18. storočia, budovaného plánovito a podľa talmudistických predpisov. Územie v rozsahu ochranného pásma mestskej pamiatkovej rezervácie, vrátane areálu židovského suburbia, dopĺnilo tri slovenské lokality svetového kultúrneho dedičstva - Banskú Štiavnicu a technické pamiatky okolia, Spišský hrad a pamiatky okolia a Vlkolínec. Bardejov je reprezentantom ojedinelých hodnôt dokresľujúcich jedinečnosť a zároveň rôznorodosť slovenského kultúrneho dedičstva v porovnaní s celosvetovými historickými a kultúrnymi hodnotami. |
|
|
UNESCO - Bardejov (informácie) - UNESCO - Bardejov (fotogaléria)
Konferencia o problematike mestských pamiatkových centier
Vymedzenie hraníc pamiatkového územia
Historické jadro mesta Bardejov |
- Podrobnosti
- Prečítané: 65722x
Zemepisná poloha
Bardejov sa nachádza na severovýchode Slovenska, rozkladá sa na oboch stranách rieky Topľa v západnej časti Nízkych Beskýd a Ondavskej vrchoviny. Leží na krížovatke turistických trás a to zo západu od Tatier cez Starú Ľubovňu smerom na Svidník a Duklu. Túto západno - východnú trasu z juhu pretína trasa vedúca zo severovýchodných oblastí Maďarska cez Košice, Prešov až po hranice s Poľskom. S naším severným susedom - Poľskom nás spája spoločná 60 km hranica s 3 hraničnými priechodmi a 2 priechodmi pre malý pohraničný styk, čo poskytuje veľmi dobré podmienky pre cezhraničnú spoluprácu.
Zemepisná poloha historického jadra mesta - Radničné námestie - je určená týmito súradnicami:
Zemepisná šírka: 49° 17´ 36´´ N (severnej šírky)
Zemepisná dĺžka: 21° 16´ 45´´ E (od Greenwicha)
Nadmorská výška: cca 276 m n. m.
Rozloha mesta
Rozloha katastra mesta vrátane mestských častí, t.j. Bardejov, Bardejovská Nová Ves a Dlhá Lúka predstavuje výmeru 7 277, 14 ha.
Obyvateľstvo
(údaje k 31.12.2023)
Počet obyvateľov: | celkom: | 30 166 | 100,00 % |
Z toho: | muži: | 14 932 | 49,50 % |
ženy: | 15 234 | 50,50 % | |
Ekonomicky aktívne osoby: | celkom: | 26 222 | 100,00 % |
k 31.12.2023 | muži: | 12 922 | 49,28 % |
k 31.12.2023 | ženy: | 13 300 | 50,72 % |
Veková štruktúra
(údaje k 31.12.2023)
predproduktívny vek: | 0 - 14 rokov | 4 340 | 14,13 % | |
produktívny vek: | muži: | 15 - 64 rokov | 10 500 | 34,19 % |
ženy: | 15 - 64 rokov | 9 861 | 32,12 % | |
poproduktívny vek: | muži: | od 65 rokov | 2 468 | 8,04 % |
ženy: | od 65 rokov | 3 536 | 11,52 % |
Priemerný vek
celkom: 42,496 rokov
Národnosti
(údaje k 21.05.2011)
Slovenská | 84,11 % |
Rusínska | 3,24 % |
Rómska | 2,37 % |
Ukrajinská | 0,76 % |
Česká | 0,29 % |
Maďarská | 0,10 % |
Ostatná | 0,39 % |
Nezistená | 8,74 % |
Úradný jazyk
Slovenský jazyk
Náboženstvo
(údaje k 21.05.2011)
Rímskokatolícke | 56,52 % |
Gréckokatolícke | 15,76 % |
Evanjelické a. v. | 6,94 % |
Pravoslávne | 3,67 % |
Ostatné | 1,03 % |
Bez vyznania | 4,90 % |
Nezistené | 11,18 % |
Podnebie a počasie
Klimatické pomery Bardejova a jeho okolia značne ovplyvňujú jednotlivé komponenty. Povrchové formy, na ktorých sa Bardejov rozkladá, resp., ktoré v jeho okolí vystupujú, ovplyvňujú jednotlivé klimatické prvky, takže Bardejov a jeho okolie charakterizujú dve klimatické oblasti, a to: teplá oblasť a mierne teplá oblasť. Priemerná ročná teplota sa pohybuje v rozsahu od 5,2 - 10,3 ° C. Najchladneším mesiacom je január, kedy sa priemerné teploty pohybujú od - 3,5 do -6,2 ° C. Najteplejší je mesiac júl s priemernými teplotami od 14 - 18,3°C. Z hľadiska zrážkových pomerov patrí Bardejov do horsko - pevninskej klimatickej oblasti. Priemerný ročný úhrn zrážok je v Bardejove cca 700 mm a v Bardejovských Kúpeľoch cca 754 mm. Priemerný počet dní so snehovou prikrývkou dosahuje maximum v januári 25,6 a minimum v mesiaci október 0,1 a apríl 1,4 dňa. Ročný priemer je 82,4 dňa.
Priemerná vlhkosť vzduchu sa pohybuje od 78 - 82 %. V apríli - septembri sa pohybuje okolo 76 %. Maximum relatívnej vlhkosti pripadá na november - január 87 - 88 %.
Oblačnosť je v ročnom priemere je 58 % a najnižšie hodnoty dosahuje v auguste aseptembri 47 %. Najvyššie hodnoty dosahuje v novembri a decembri, a to až 75 %. V ročnom priemere je počet jasných dní okolo 59, pričom najviac je ich v auguste 7,8 a septembri 7,9 dňa. Najmenej jasných dní pripadá na mesiac december, a to 1,8.
Príroda
Z prírodného hľadiska je Bardejov a jeho okolie charakteristické svojráznym hornatým prostredím, kde sa striedajú oblé horské chrbáty so širokými dolinami. Toto územie je po stránke geologickej budované prevažne flyšovými horninami, a to odolnými pieskovcami a menej odolnými ílovitými bridlicami. Okolité pohoria a kopce sú pokryté prevažne bukovými, jedľovými a zmiešanými lesmi. V dolinách menších tokov a pozdĺž mŕtvych výmoľov sú rozšírené najmä krovito - trávnaté porasty, napr. trnky, vtáčí zob, jelša, vŕba a pod.
Lesy sú bohaté na živočíšstvo a lesnú zver. K charakteristickým druhom patria salamandra škvrnitá, jašterica živorodá, krkavec čierny, vlk obyčajný, jazvec obyčajný, jeleň karpatský a srnčia zver, rys ostrovid, zajac, líška, kuna a diviačia zver. Územie je obzvlášť zaujímavé aj v ríši hmyzu, kde sú zastúpené vzácne druhy chrobákov a motýľov.
Vodstvo
Územie bardejovského regiónu patrí k povodiu Bodrogu a Hornádu. Povrchovú vodu z Bardejova a okolia odvádza rieka Topľa so známejšími prítokmi Šibská voda a Kamenec. Po stránke hydrografickej patrí toto územie k pramennej oblasti, kde k nezaplatiteľným darom podzemia sú bohaté, najmä minerálne pramene s rôznym chemickým zložením. K najznámejším patrí unikátny prameň Cigeľka a minerálne pramene v Bardejovských Kúpeľoch.
Aktualizoval: Ľuboš Antony, Ing., 2024-02-20, 13:30, lubos.antony@bardejov.sk
Najblišie udalosti
30 apr 2024 19:00 - 21:00 OTVORENIE FONTÁN |
01 máj 2024 14:00 - 21:00 MAJÁLES |
23 feb 2024 08:00 - 17:00 Muzikál KUBO |