Mesto Bardejov - svetové dedičstvo UNESCO

Slovak English German Hungarian Polish Russian
Mesto Bardejov

 BARDEJOV - Historické jadro

 

 Manažment plán lokality svetového dedičstva 2013-2020 - SK  ikona pdf
 Manažment plán lokality svetového dedičstva 2013-2020 - EN  ikona pdf

 

bj_hitoricke_jadro

Kultúrnohistorické pamiatky

1. Bazilika minor sv. Egídia - NKP 16. Prašná bašta
2. Socha sv. Floriána 17. Hrubá bašta
3. Fontána 18. Katov dom
4. Mestská radnica - nár. kult. pamiatka 19. Veľká bašta
5. Meštiansky dom č. 43 20. Červená bašta
6. Pôvodne mestský hostinec tzv. Weinhaus č. 42 21. Dolná brána
7. Meštiansky dom č. 41 22. Pravouhlá bašta
8. Gantzughof - Šarišské múzeum 23. Renesančná bašta
9. Mestský úrad č. 16 24. Bývalé humanistické gymnázium
10. Meštiansky dom č. 26 - Rokajova maľba 25. Evanjelický kostol
11. Šarišské múzeum 26. Archívna bašta
12. Kostol sv. Jána Krstiteľa a kláštor františkánov 27. Polygonálna bašta
13. Gréckokatolícky kostol 28. Vallova brána
14. Lampový stĺp 29. Školská bašta
15. Horná brána 30. Kláštorná bašta

 

Radničné námestie

rn_1Bardejov bol založený na nepravidelnom šachovnicovom pôdoryse. Základnú pôdorysnú osnovu mesta tvoria bloky domov rozdelené pravidelnou uličnou sieťou nadväzujúcou na námestie. Stred mesta tvorí obdĺžníkové námestie s rozlohou 260 x 80 metrov, obkolesené z troch strán 46 - timi poschodovými meštianskymi domami, postavenými na typických úzkych stredovekých parcelách, kolmých na námestie. Štvrtá, severná strana, je vymedzená dominante mesta - gotickému farskému kostolu - Bazilike minor sv. Egídia, prepojenému spoločným múrom s historickou re­nesančnou budovou mestskej - humanitnej školy. Ich protiváhou je centrálne umiestnená reprezentačná ranorenesančná budova mestskej radnice. Námestím prechádzala aj hlavná dopravná tepna spájajúca dolnú a hornú bránu. Do námestia sú orientované všetky významné ulice historického jadra. Pôdorysná schéma Bardejova, zachytená na Gašparovom pláne mesta z roku 1768, sa evidentne do dnešných čias nezmenila. Areál bardejovského mestského centra sa nevytváral naraz, ale postupne. Pre dejiny Bardejova je významná jeho stavebná premena na mesto už od roku 1320 za richtára Vavrinca, až do roku 1352, kedy Ľudovít I. prikázal mestu stavať hradby. Samotné námestie malo v stredoveku punc trhového námestia, na ktorom sa na základe udelených privilégií konali jarmoky. Jedným z najvýznamnejších privilégií bolo udelenie práva konať v meste výročný osemdňový jarmok. Privilégium bolo udelené v roku 1320 kráľom Karolom Róbertom. Kráľ Žigmund predĺžil v roku 1403 čas trvania jarmoku na 16 dní a roku 1427 povolil konať ďalší jarmok. Na túto historickú skutočnosť sa nadviazalo v roku 1971. Odvtedy sa koncom augusta usporadúva tradičný novodobý Bardejovský jarmok. Dlažbu námestia pôvodne tvorili mačacie hlavy, zasadené do pieskového lôžka. V rokoch 1963-1966 ich nahradila dlažba z valúnov, ktoré boli položené do betónového lôžka. V roku 2002 sa začala celková reanimácia Radničného námestia.

 

Mestská radnica

radnica-arkier

Goticko - renesančná stavba postavená v rokoch 1505 - 1509, na ktorej bolo uplatnené renesančné kamenné tvaroslovie. Je dielom staviteľov majstra Alexandra, ktorý v roku 1508 vyhotovil pre novú radnicu tzv. talianske okná, arkier a kamenné portály. V roku 1509 radnicu v neskorogotickom duchu dokončil majster Ján z Prešova. Maliarska výzdoba je dielom bardejovského maliara Theofila Stanzela, ktorý namaľoval erby na štítoch radnice a nástennú maľbu Posledný súd v zasadacej sieni radnice. Exteriér neskôr vymaľoval bardejovský maliar Matej Grünwald. Radnica bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života mešťanov. Prízemie radnice slúžilo obchodným účelom, na poschodí boli miestnosti slúžiace potrebám mestskej rady a mestskej pokladnice. Na juhozápadnom rohu vonkajšej časti radnice sú zachované dve duté mestské miery, ktorými sa pri predaji meralo obilie a strukoviny. Mestský erb a iniciály vtedajšieho richtára mali garantovať správnosť mier. Na severnej strane pod hodinami je umiestnený erb mesta a na južnom štíte vyniká kamenná plastika rytiera Rolanda, ktorý chránil mestské práva. Radní páni vchádzali do radnice bočným vchodom z arkiera. Po obvode celej radnice sú kamenné plastiky. Nechýbajú ani pod strieškou renesančného arkiera, kde je umiestnená aj najkurióznejšia. Prostrednú figúrku predstavuje chlapec s hlavou medzi nohami a zadočkom otočeným do námestia. O pôvode plastiky sa traduje, že pri stavbe radnice sa stavbári spolu s mestskou radou dohodli na vyplatení určitej sumy. radnica-rolandStavba bola dokončená v dohodnutom termíne, mestská rada však dohodnutú sumu nevyplatila. A tak jeden z majstrov pod rúškom noci na arkier pribudoval plastiku chlapčeka, ktorý holý zadok vytŕča smerom k domu, v ktorom býval richtár. Radnica bola viackrát obnovovaná (r. 1641,18. a 19. stor.). Po požiari v roku 1902 bola v rokoch 1904 - 1905 obnovená a v jej priestoroch bolo zriadené Múzeum Šarišskej župy. Táto funkcia sa zachovala aj po poslednej pamiatkovej obnove v 80. a 90. rokoch 20. storočia. V roku 1985 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti slúži na prezentáciu najhodnotnejších umeleckých a historických exponátov Šarišského múzea. Je tu umiestnená expozícia s názvom Bardejov - Slobodné kráľovské mesto. Sú tu zastúpené dokumenty k správe mesta, plastiky a tabuľové maľby, epitafy a vzácne pamiatky knižnej kultúry Bardejova. Dôležitou časťou expozície sú kazetový maľovaný strop v rokovacej miestnosti, intarzované renesančné dvere do radnej miestnosti, pôvodné polychrómované dvere, pôvodné gotické dvere s maľovaným erbom na prízemí a mobiliár radnice. Zo zbierkových predmetov je pozoruhodná zbierka gotických plastík, cechové predmety, originálne pečatidlo z roku 1453, vzácne pokály z benátskeho skla a Malá Kalvária, ktorá je dielom Majstra Pavla z Levoče. Bardejovská radnica je mimoriadnym dielom nadregionálneho významu, prezentujúcim priame duchovné a umelecké väzby na najpokrokovejšie európske myslenie svojej doby.

 

 

 

Bazilika minor Sv. Egídia

bazilikaChrám sv. Egídia je druhým najväčším v Košickej arcidiecéze. Je dlhý 50 m a široký 31 m. Prostredná časť kostola so svätyňou a hlavnou loďou sú vysoké 24 metrov. Veža baziliky meria 76 metrov a zaraďuje sa medzi najvyššie kostolné veže na Slovensku. Veža je šesťposchodová, na štvrtom poschodí je umiestnená zvonica s novými zvonami Ján a Urban, osadenými v roku 1995, a pôvodný zvon Signum, vyrobený v roku 1625. Pôvodné zvony Ján a Urban boli osadené pred baziliku. Na šiestom poschodí je vyhliadka. Kapacita chrámu je okolo 3000 ľudí, z toho cca 500 miest je na sedenie.

Gotická trojloďová bazilika s polygonálnou svätyňou, sakristiou, dvoma kaplnkami a vstavanou západnou vežou, o ktorej sa v historických písomných dokumentoch z roku 1247 uvádza, že pôvodný kostol bol súčasťou kláštora radu Cistercitov. Predpokladá sa, že s výstavbou sa začalo v 14. storočí, kedy listina Karola Róberta z roku 1320 uvádza aj mestského farára. Terajšia podoba sa začala tvoriť v druhej polovici 15. storočia. V roku 1427 sa spomína trojloďová bazilika. V rokoch 1448-1454 dostaval bardejovský staviteľ Mikuláš Lapicida svätyňu, sakristiu a nad ňou kaplnku. Pri prestavbách sa porušila statika, preto museli hneď nasledovať ďalšie prestavby. V rokoch 1482-1486 bardejovský staviteľ Urban pristaval Kaplnku Panny Márie, kaplnku nad hlavným vchodom a Kaplnku sv. Ondreja. Stavbu Kaplnky Panny Márie dotovala Veronika Magerová, preto sa môžete stretnúť aj s pomenovaním Kaplnka Veroniky Magerovej. V rokoch 1486-1487 staviteľ Ján Stemasek z Ansbachu pri Norimbergu zvýšil kostolnú vežu o horné poschodia a vyzdobil ich kamenárskymi článkami. O 10 rokov neskôr bola veža ukončená ihlanom so zlatou guľou a krížom. V l6. storočí talianski majstri Ľudovít a Bernardo Pel z Lugana zjednotili zastrešenie južných kaplniek renesančným parkanom. Zmeny boli vykonané aj v 17. storočí. V rokoch 1651-1655 bol pôvodný gotický oltár nahradený ranobarokovým, pôvodné gotické dvere boli nahradené barokovými z r. 1655. V tom istom roku bol doplnený nosný trám Veľkej kalvárie v triumfálnom oblúku došteným pobitím a nápismi. Niekoľko požiarov, ktoré baziliku zasiahli, poznamenalo statiku veže. Z toho dôvodu bolo nutné mimo nej vystavať zvonicu (nezachovala sa) a premiestniť do nej zvony. Ani to nepomohlo a po zemetrasení, ktoré bolo 29.1.1725 a následnej silnej búrke sa veža definitívne zrútila. 22.4.1878 zničil ďalší požiar zastrešenie kostola a čiastočne aj klenby. Vnútorné zariadenie nebolo porušené. V rokoch 1879-1899 bola bazilika zreštaurovaná podľa projektov I. Steindla. Bola dostavaná veža a prekrytá strecha nad kaplnkami i hlavnou loďou. Naposledy bola strecha prekrytá v rokoch 1963-1964. V 90. rokoch 20. storočia bol obnovený exteriérový plášť objektu výmenou kamenných prvkov, opravila sa veža kostola a zrealizovali sa ďalšie práce umelecko-remeselného charakteru.

Slávnostný akt povýšenia chrámu na Baziliku minor, na základe Apoštolského BREVE pápeža Jána Pavla II., sa uskutočnilo 29. septembra 2001. Týmto sa bardejovský chrám sv. Egídia stal v poradí už siedmou bazilikou na Slovensku.

 

Meštianske domy

 

metianske_domy

Bardejovské meštianske domy ovplyvnilo podelenie mesta na stavebné parcely. Na námestí sa stavali väčšinou trojosové, dvojpodlažné domy, v bočných uličkách trojosové jednopodlažné. Dĺžka parcely určovala obdĺžnikový pôdorys domu ako dvojtrakt. Takmer každý dom slúžil aj pre obchodné účely, preto celým prízemím viedla priechodová chodba. Z chodby sa vchádzalo do spodných miestností, na vnútorné schodisko do druhého podlažia a na schody do pivnice. Miestnosti boli radené za sebou. Vchody boli lemované a zdobené kamennými portálmi. Portál nad vchodom do prednej miestnosti bol zvyčajne najhonosnejší. Obytné a reprezentačné miestnosti na poschodí mali okná smerované do námestia. V zadnej časti bola kuchyňa a miestnosti pre služobníctvo. Portály, schodiská a rozličné výklenky v stenách boli vyzdobené kamenárskou výzdobou, fasády a reprezentačné miestnosti nástennou maliarskou výzdobou. Všetky meštianske domy sú vzácne a majú svoju históriu.

 

Meštiansky dom na  Rhodyho ulici č.1

me._dom_.1Goticko - renesančný dom, upravovaný v 18. storočí.  V r.1953-55 adaptovaný spolu s domom č.2 pre potreby múzea. Dvojpodlažný dom s prestavaným podlubím, fasáda zdobená maľovanou ornamentikou. Sedlovú strechu s podlomenicou rekonštruovali podľa historických nákresov spred požiaru v r. 1878.

 

 

 

 

 

 

 

 

Meštiansky „Gantzaughov" dom na Radničnom nám. č. 13

me.dom_13K najvýznamnejším a najvzácnejším meštianskym domom patria: Pôvodne gotický objekt bol renesančne prestavaný v rokoch 1556 a 1778. Pri prestavbe boli renesančné okná vymenené za barokové. Objekt je zdobený nástennou rokokovou maľbou. Meštiansky znak, ktorý je umiestnený na portále, patril bohatej patricijskej rodine Czebnerovcov. Na bohato zdobenom portále je letopočet 1566. Na fasáde je nástenná maľba z roku 1778. V súčasnosti je administratívnym sídlom Šarišského múzea a na prízemí je umiestnená výstavná sieň.

 

 

 

 

 

 

Budova bývalého „Mestského domu" na Radničnom nám. č. 16

me.dom_16Pôvodne školská budova postavená na  troch gotických parcelách. V 19. storočí upravovaná na administratívnu budovu Fasáda 9 -osová so stredným rizalitom a atikou s erbom mesta. Na hrebeni malá neobaroková vežička s cibuľkou, pokrytá medeným plechom. V súčasnosti je sídlom samosprávneho orgánu mesta - mestského úradu.

 

 

 

 

Meštiansky dom na Radničnom nám. č. 26

me.dom_26Goticko-renesančný, upravovaný v 18.storočí. Dvojpodlažný , trojosový meštiansky dom. Jeho fasáda je ozdobená rokajovou rokokovou maľbou s pôvodným ostrolukým portálom z rokov 1760-1770. Freska zobrazuje Korunovanie Panny Márie. Nová sedlová strecha s murovaným štítom a s mierne vystupujúcim ostreším.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Meštiansky dom na Radničnom nám. č. 41

me.dom_41Renesančný dom z polovice 17. storočia, upravovaný v 19. a 20. storočí. Dvojpodlažný dom s fasádou so štukovou klasicistickou ornamentikou. Nová sedlová strecha s došteným štítom a s prečnievajúcim ostreším. V tomto dome sa v roku 1820 narodil významný hudobný skladateľ a dirigent Béla Kéler.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Meštiansky tzv. „Vínny dom" na Radničnom nám. č. 42

me.dom_42Gotický objekt zo 14. storočia, renesančne upravovaný v 16. storočí. Fasáda upravená v 19. storočí. Dvojpodlažný, nárožný dom na bočnej fasáde s dvoma renesančnými oknami. Má rozsiahle pivnice, ktoré predtým slúžili ako mestské vínne pivnice. Mesto bolo v stredoveku také bohaté, že si mohlo dovoliť vlastné vinice v Tokajskej oblasti. Podľa účtovných kníh bola v tomto dome už v prvej polovici 15. storočia mestská vináreň. Účtovné knihy prezrádzajú aj fakt, že víno z týchto pivníc sa vyvážalo do Krakova, kde tvorilo jednu tretinu spotreby.

 

 

 

 

 

 

 

Bašty - Pamätníky - Pomníky

Obranu každej bašty zabezpečoval príslušný počet občanov, zvyčajne príslušníkov jedného cechu, ktorým velil jeden člen mestskej rady. Ten opatroval aj kľúče od bašty, v ktorej bolo uložené strelivo a zbrane. Podľa archívnych záznamov mesto v roku 1536 malo 480 pušiek, 609 mečov, 89 kuší, 390 kopií a 160 halapartní. Počet kanónov nie je známy, vie sa však, že kanoniéri boli najlepšie platenými žoldniermi v meste. Bardejov bol vždy dobre vyzbrojený. V meste pracovalo niekoľko výrobcov zbraní a puškárov. Uhorskí panovníci sa často neváhali obrátiť na mesto s prosbou o zbrane, strelivo i dobrých delostrelcov. Zachoval sa aj súpis zbraní, ktoré mesto v roku 1673 požičalo na obranu Košíc.

 

 

Hrubá bašta

hrub_bataPäťpodlažná bašta s pretiahnutým polkruhovým pôdorysom svojou hmotnosťou vystupuje výrazne do hradobného predpolia. Vybudovaná bola koncom 15. storočia a slúžila ako delová parkanová bašta. Svoje pomenovanie získala podľa hrúbky obvodových múrov, ktorá dosahuje až 3,5 m. Dojem nalepenia na Hrubú baštu vzbudzuje Malá bašta. Bola postavená v 17. storočí ako posledná bašta hradobného opevnenia a slúžila na účely zbrojnice. Hrubá bašta spolu s objektom zbrojnice bola najúčinnejším a najprogresívnejším prvkom obrany mesta.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dolná brána

doln_brnaUzatvárala vstup do mesta na severovýchode. Pôvodne vežová brána zo 14. storočia bola v tridsiatych rokoch 15. storočia doplnená o predbránie, ktorého súčasťou bol padací most. V prvej polovici 16. storočia bol vybudovaný kruhový barbakán so vstupom na severozápadnej bráne. Drevený padací most bol v roku 1821 nahradený dvojoblúkovým kamenným mostom.

 

 

 

 

 

 

 

Veľká bašta

velka_cervena_bastaPäťpodlažná bašta s polkruhovým pôdorysom, ktorá svojou hmotnosťou presahuje cez priestor parkánu do priekopy. Zo strany od mesta bola postavená drevená ochodza, na jej úrovni sa zachovali kamenné konzoly. Hradobným múrom je spojená s Červenou baštou.
Pohľad na Veľkú a Červenú baštu

Červená (Kráľovská) bašta

Trojpodlažná bašta s polkruhovým pôdorysom zdobená červeným kvadrovaním, zo strany od mesta je otvorená. Posilňovala obranu Dolnej brány. Pod hornou rímsou, na vonkajšom plášti, sú zachované zvyšky erbu mesta a erbu Uhorska, ktoré v roku 1597 dal namaľovať vtedajší richtár Leonard Glatz.

 

 

 

 

 

Pravouhlá bašta

pravouhla_bastapravouh_bPôvodne gotická bašta, ktorá je smerom k mestu otvorená. Spolu s renesančnou baštou chránili prístup k Dolnej bráne. Foto v pravo je po ukončenej rekonštrukcii v roku 2009.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Renesančná bašta

renesancna_bastarenesancnaPôvodne gotická, dvojpodlažná bašta s pravouhlým pôdorysom, otvorená smerom k mestu. Pomenovanie dostala podľa nadstavenej renesančnej atiky, vyzdobenej sgrafitom, ktorej autormi boli v roku 1582 bratia Pelovci z Lugana. Vnútornú časť bašty tvorili drevené podlažia vo výške streľní. Foto v pravo je po ukončenej  rekonštrukcii v roku 2009.

 

 

 

 

 

 

 

 

Horná brána s barbakánom

horna_brana_barbakanNachádza sa na južnej strane mesta a je postavená na mieste hradu chrániaceho stredovekú tridsiatkovú stanicu. Plynulá pôdorysná línia hradobného múra tu vystupuje v tvare širokého oblúka do predpolia. V strede vystupujúceho útvaru bola umiestnená Vežová brána, z ktorej sa prechádzalo cez padací most do barbákanu a odtiaľ cez ďalší most na prešovskú cestu. Most, pôvodne drevený, bol v roku 1770 nahradený päťoblúkovým kamenným mostom. Z barbakánu sa zachovala juhozápadná časť oblúka barbakánového múru, juhovýchodná časť oblúka v základoch obytného domu, časť oblúka vedúceho k mostu cez vodnú priekopu a vystužené vodné priekopy.

 

 

 

 

 

 

Prašná (štvorhranná) bašta

prasna_bastaGotická, štvorpodlažná bašta so štvorcovým pôdorysom a neskorogotickým sedlovým portálom, vedúcim na ochodzu hradobného múra. Zakrytá ihlancovou strechou a vikierami z poslednej úpravy. Jej úlohou bolo posilňovať obranu Hornej brány, o čom svedčia východy s kamennými gotickými portálmi na obranný múr smerom ku Kláštornej bašte i na parkan barbakánu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Archívna bašta

archivna_bastaTrojpodlažná bašta s polkruhovým pôdorysom a s novou dokomponovanou strechou s valbou je situovaná v predsunutej dvojitej línii hradieb na mieste bývalého mlynského náhona. Tretie podlažie pri poslednej úprave z proporčných dôvodov nadmurované, pretože pri zasypávaní vodnej priekopy v 19.storočí bola úroveň terénu v okolí bašty vysoko zdvihnutá. Bašta bola vysunutá pred vodnú priekopu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Školská bašta

skolska_bastaŠtvorpodlažná bašta so šošovkovitým pôdorysom s novou kužeľovitou strechou. Zo strany od mesta prístupná  vchodom s kamenným portálom. V druhom podlaží je otvor s portálom a dverami  na vyťahovanie kanónov a streliva na poschodie. Na obidvoch stranách od mestského múru sú podnes viditeľné stopy po napojení na obranný múr a na strane od mesta krakorce pre  ochodzu. Z vonkajšej strany vidno zväčšené renesančné okienka, ktorými boli nahradené pôvodné strielne. V blízkosti bašty viedlo vodovodné potrubie, preto je v niektorých dokumentoch označená ako Vodná bašta. 

 

 

 

 

 

 

 



 

 

Budova humanistickej školy

human_skolaStojí v tesnej blízkosti východnej strany Baziliky minor Sv. Egídia. Mestská latinská škola bola založená v roku 1538 a jej rektorom bol už spomínaný Leonard Stöckel. Stala sa centrom kultúrneho života. Divadelné hry, hudobný a literárny život, to všetko sa sústreďovalo okolo tejto školy. Vďaka jej predstaviteľom sa v bazilike zachovali historicky i umelecky cenné obrazy a oltáre. V čase obrazoboreckých búrok sa práve tu zrodila progresívna pamiatkarská myšlienka, že sochy a obrazy na oltároch nie sú len kultovými predmetmi, ale aj vzácnymi kultúrnymi a historickými pamiatkami. Škola zanikla v roku 1775. Budova bola pristavaná k mestskému opevneniu. Na prístavbu sa použila jedna z obranných bášt. Na južnej fasáde je zachované datovanie ERECTA ANNO 1538, na rímse ANNO DOMINI 1612, kamenný mestský znak a z konca 18. storočia nástenná maľba Madona s dieťaťom. Na južnej strane sú umiestnené slnečné hodiny. Objekt bol v rokoch 1841 a 1879 klasicisticky prestavaný.

 

 

 

 

 

 

Katov dom

katov_domRanorenesančný dom z konca 16. storočia. Vo vstupnom renesančnom portáli je umiestnený štít s erbom mesta s iniciálmi CB. Zadná časť chodby je tiež charakteristická renesančným portálom. Dom bol sídlom mestského kata a v dome bola umiestnená aj väznica s útrpnou komorou. Nachádza sa na Veternej ulici blízko objektu Hrubá bašta.

 

 

 

 

 

 

 

Lampový stĺp

lampovy_stlpMedzi Kláštornou baštou a Hornou bránou, v záhrade starej nemocnice, stojí lampový stĺp. Lampové stĺpy slúžili v stredoveku ako orientačné body, preto sa stavali najmä na križovatkách, cintorínoch a na pamätných miestach. Vo vežovitej časti stĺpu horelo svetlo, ktoré plnilo funkciu orientačnú, ale aj spomienkovú. Bardejovský lampový stĺp stál pôvodne na cintoríne pred Hornou bránou. Podľa záznamov v mestskej knihe rozsudkov sa pri tomto stĺpe vykonávali popravy.

 

 

 

 

 

 

 

 

Socha Sv. Floriána

florianPred Bazilikou minor sv. Egídia stojí socha sv. Floriána, patróna hasičov. Neskorobaroková kamenná socha bola postavená ako spomienka na požiar, ktorý 27. mája 1774 zničil mestské domy a čiastočne aj baziliku.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Historická studňa

studnaPred hlavným vstupom do radnice sa zachovala šesťuholníková studňa - kašna, na ktorej bola kedysi umiestnená plastika Rolanda.

 

lt;p style="text-align: justify;">

 

 

 

 

 

 

Modlitebňa Bikur Cholim

klastor_pohlad_von

Pohlad vo vnutri

modlib_klast_oltarokno

Suburbium

 

buzna_od_trznice_m

História židovského obyvateľstva v Bardejove

Po bitke pri Mohači v roku 1526, všetkých židovských obyvateľov v Rakusko-Uhorskej monarchii vyhnali z miest a boli nútení žiť za hranicami mesta. Preto sa takáto komunita začala formovať na západe mesta. Postupne mimo ich domov a malých obchodov boli postavené modlitebne, synagóga, kúpele, expanzná veža, kosher bitúnok, budova zhromaždenia . Suburbium bolo vytvorené podľa Talmudistickej doktríny a fungovalo až do roku 1944. Jej obyvatelia neobrábali pôdu (židovským obyvateľom nebolo dovolené vlastniť pôdu) ale živili sa obchodom a remeslami.

Najstarší dokument o pobyte židov na území mesta je z roku 1599, kde sa spomínajú dve židovské osoby, ktoré boli v roku 1631 z mesta vykázané. Ďalší pobyt židov v Bardejove sa nachádza v dokumentoch z roku 1716. V súpisoch z roku 1738 je uvedená len jedna rodina páleníka pôvodom z poľského mesta Zamošč. V roku 1767 žilo v meste celkom 17 osôb židovského pôvodu a živili sa čapovaním liehových nápojov. Platia ale dvojnásobné dane ako ostatní obyvatelia mesta. Až začiatkom 18-ho storočia, keď sa v Bardejove usadila rodina Guttmanova sa začína rozvoj židovskej komunity v Bardejove. Prichádzajú ďalšie rodiny z Haliče a v roku 1784 býva v Bardejove 14 rodín, celkom 67 osôb. Zatiaľ obývali len domy za mestskými hradbami, mali modlitebňu a cheder. Patrili pod náboženskú obec v Zborove. Koncom 18-ho storočia dostali prví židovskí obchodníci povolenie obchodovať v centre mesta. Prvá dochovaná zmienka o samotnom suburbiu je z roku 1877 a nachádza sa na mape mesta. Prvá veľká modlitebňa za mestskými hradbami bola ale postavená už okolo roku 1771. Po požiari na jej mieste začali v roku 1810 stavať novú s pôdorysom 23m x 15m. Je to najstaršia stavba židovského suburbia, ktorú potvrdzuje aj hebrejský text na kamennej platni umiestnený na parapete ženskej galérie. Tento nápis – chronostichon uvádza dátum ukončenia stavby  1. elul (novolunie) 5596, čo zodpovedá dňu 14.8.1836. (existujú aj iné dátumy ukončenia tejto stavby). Postupne po roku 1880 pristúpila židovská obec k modernizácii suburbia. Tým pribudli ďalšie stavby – mikve, beth hamidraš – budova zhromaždenia, neskoršie veľká učebňa, kotolňa a kóšer jatky.

Bardejovská náboženská obec sa v prvej polovici 19-ho storočia stala sídlom rabinátu. V tom istom období bol zrušený zákaz usídľovania sa židov v mestách a nastal rýchly nárast jej členov. Za 20 rokov od roku 1860 sa počet židovských obyvateľov strojnásobil a v Bardejove bolo 1113 osôb židovského vierovyznania. K Bardejovskému rabinátu patrilo celkom 1440 osôb. V roku 1895 žilo len v Bardejove 1650 osôb židovského vierovyznania. Pre nesúhlas rabínov  bola v Bardejove otvorená židovská ľudová škola až počas druhej sv. vojny. Náboženské predmety sa dovtedy učili v miestnej talmudistickej škole. Začiatkom 20-ho storočia tvorilo židovské obyvateľstvo viac ako 30% z celkového počtu obyvateľov mesta. Vlastnili okolo 220 podnikov a asi 80 remeselníckych dielní.

Počas prvej svetovej vojny ruské vojská dvakrát obsadili Bardejov. Časť židov z mesta ušla a ich majetok bol zväčša rozkradnutý.

Medzivojnové obdobie:

Po vzniku ČSR sa židovská komunita naďalej rozvíjala. K bardejovskému rabinátu patrili židia asi z 30 obcí. Náboženská obec bola v roku 1922 tvorená z 300 hláv rodín platiacich cirkevnú daň a mala spolu okolo 2800 členov, ktorá sa rozrastala a začiatkom 30-tych rokov mala židovská obec vrátane 57 obcí celkom 3475 obyvateľov židovského vierovyznania. Náboženská obec vlastnila veľkú synagógu, malú chasídsku synagógu a štyri menšie modlitebne, cintorín, mikve, kóšer jatky, niekoľko učební a dom s veľkou knižnicou. Mikve s vaňovými kúpeľmi slúžili nielen židovským ale aj nežidovským obyvateľom mesta.

Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1930 sa 42,7% židovského obyvateľstva hlásilo k židovskej národnosti a približne polovica k národnosti československej.

Začiatkom 20-tych rokov  vlastnili židia 187 podnikov, 3 priemyselné podniky, 2 peňažné ústavy, a niekoľko menších tovární.

Po vyhlásení autonómie Slovenska Hlinková garda a je príslušníci organizovali protižidovské demonštrácie. V roku 1938 (5.11) odvliekli gardisti okolo 150 židov bez štátnej príslušnosti do obce Čaňa na územie odstúpené Maďarsku. V decembri 1938 bola zakázaná Židovská strana a jej príslušnosti boli vylúčení z mestského zastupiteľstva. Vznikom Slovenského štátu sa začali ďalšie represálie voči židovskému obyvateľstvu, odobrali im živnosti, židia pracujúci vo verejnej správe boli prepúšťaní. Židovské deti boli v škole šikanované. Až v tomto období bola otvorená 8-triedna ľudová škola a navštevovalo ju okolo 200 žiakov.

V roku 1940 žilo v Bardejove a okolí viac ako 3500 židov. Nemeckí vojaci počas prechodu cez Bardejov na začiatku vojny vyrabovali židovské obchody. V priebehu roku 1941 boli židovskí obyvatelia vytláčaní zo spoločenského a hospodárskeho života. Postupne bolo uzatvorených takmer 450 židovských obchodov a ďalších 45 bolo árizovaných.

V roku 1942 sa začali prípravy na sústredenie a postupný odsun mladých židov do zberného tábora v Poprade. 20.3.1942 bol vydaný zákaz vychádzania pre židov. 21.3.1942 bolo zo zberných táborov v Raslaviciach a Zborove odvezených 76 židovských žien  do zberného tábora v Poprade a nasledovne boli deportované do tábora v Osvienčime. Ďalšie deportácie nasledovali cez zberný tábor v Žiline. Postupne v troch transportoch odvliekli z Bardejova a okolia okolo 2500 židov, v prvom bolo 1028, v druhom 1015 a tretom 400 osôb. V roku 1942 bolo odvlečených 87% židovského obyvateľstva z Bardejova a okolia. Okolo 100 členov komunity  s rodinnými príslušníkmi boli dočasne chránení výnimkami s celkovým počtom asi 380 členov.  V roku 1944 bolo v Bardejove registrovaných  okolo 230 židov chránených výnimkami a ďalších 200 v okolitých obciach. Začiatkom mája sa opäť začalo násilné vysídľovanie židov. Po vypuknutí SNP sa viacero bardejovských židov pridalo na stranu partizánov. Nemecká jednotka bezpečnostnej služby, ktorá sa v Bardejove usídlila v septembri 1944 pátrala po židoch a partizánoch. Posledných židovských obyvateľov zaistili 18 septembra 1944 a 20 októbra boli deportovaní do Osvienčimu.

Po skončení druhej svetovej vojny sa do Bardejove vrátilo asi 300 židov. Boli to židia, ktorí prežili koncentračné tábory alebo sa zachránili v lesoch a bunkroch. Obnovili činnosť náboženskej obce, vyčistili synagógu a renovovali niektoré kultové objekty. Väčšina sa v rokoch 1948 -1949 vysťahovali do Izraela a zámoria.

Text: Mgr. Ličková PU Prešov

Židovský cintorín

 

zid_cintir_brana_m

 

 

Mapa

zid_pam_mapa3

 

 

 

Pomník Gašpara Šeredyho

 

pam.seredyhoStojí na ceste medzi Bardejovom a časťou Dlhá Lúka. Bol postavený v roku 1566. Podľa jednej z povestí o slovenských hradoch Gašpar Šeredy predal svoj hrad Rákoczimu za tisíc zlatých. Podmienkou bolo, aby všetky mince boli razené v Sedmohradsku v jednom roku. Keďže toľko mincí sa v Sedmohradsku nevyrazilo za niekoľko rokov, bol presvedčený, že podmienku Rákoczy nesplní. Žiaľ, mýlil sa. Dohodnutú sumu presne na deň dostal a hrad musel odovzdať svojmu novému majiteľovi. Keď skormútený odchádzal z hradu, na mieste, kde je postavený pamätník sa otočil, aby ešte raz videl svoj milovaný hrad a od žiaľu mu puklo srdce.

 

 

 

 

 

 

Pamätník Juraja Wintera

pam.winteroviNachádza sa na polceste medzi Severnou a Školskou baštou. Bol postavený v roku 1679. Je kamenný a tvorí ho na podstavci umiestnené srdce, v ktorom je umiestnený kríž. Juraj Winter bol vtedajším richtárom mesta a veliteľom vojska. Padol pri obrane Západnej brány pred vojskami Imricha Tökölyho. Pomník mu dala postaviť jeho manželka.
Povesť hovorí, že túto smrť má na svedomí manželka Juraja Wintera. Medzi nepriateľskými vojakmi Imricha Tökölyho bol aj švárny kapitán. Medzi ním a manželkou richtára preskočila iskra, ktorá spôsobila, že sa do seba zamilovali. Neverná manželka podľahla kúzlu milenca natoľko, že mu odovzdala kľúče od mestskej brány, čo umožnilo nepriateľským vojskám vstup do mesta. Keď pri obrane mesta zahynul Juraj Winter, manželka oľutovala svoju chybu a na znak lásky k manželovi nechala postaviť tento pamätník.

 

 

 

 

 

 

 

Socha cisárovnej Alžbety

alzbetaSocha manželky Františka Jozefa I. cisárovnej Alžbety, nazývanej Sissi, je postavená v roku 1903. Nachádza sa v kúpeľnom parku pred liečebným domom Alžbeta v Bardejovských Kúpeľoch. Táto socha pripomína jej návštevu Bardejovských Kúpeľov, ktoré navštívila a liečila sa tu v roku 1895. Svoju spokojnosť s výsledkami jej pobytu a liečby vyjadrila pri rozlúčke aj týmito slovami „ .... cítim sa zdravá a svieža."

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pomník Alojza Jiráska

jirasekJe postavený pred budovou Gymnázia Leonarda Stöckela na Jiráskovej ulici. Bol postavený na počesť spisovateľa, ktorý v rokoch 1896, 1897 a 1906 navštívil mesto a študoval tu archívne materiály z obdobia pôsobenia bratríkov na východnom Slovensku. Výhražný list zbojníka Fedora Hlavatého bardejovským mešťanom mu slúžil ako podklad v jednej časti trilógie Bratstvo. Výhražný list je vystavený v expozícii Bardejov - Slobodné kráľovské mesto.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pamätník vďaky a priateľstva

pam.vdaky

Je postavený na Námestí SNP z vďaky za oslobodenie mesta v II. svetovej vojne. Jeho autorom je akademický sochár František Gibala

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Cyrilo - metodský kríž

cyril-metodBol postavený v roku 1995 na Šibenej hore nad Bardejovom, na pamiatku príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda na územie našej krajiny v roku 863, založenia Matice slovenskej v roku 1863 a vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Jeho vysviacku spoločne vykonali zástupcovia rímskokatolíckej, evanjelickej a.v. a pravoslávnej cirkvi. Gestorom výstavby tohto pamätníka bol poverený Ing.Metod Kaľavský, občan mesta Bardejova.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Plastika Ruky Bardejova

ruky-plastikaZa Dolnou bránou je umiestnená plastika Ruky Bardejova, ktorú pre mesto z dreva vytesali maďarskí umelci Lájos Bolyki a András Jánosi. Socha je vyjadrením úcty obyvateľom mesta za starostlivosť o kultúrne dedičstvo. Bola zhotovená a inštalovaná v roku 1998.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kostoly, kaplnky a ostatné sakrálne stavby

Kostol Narodenia Panny Márie

kostol_panny_marie_bnvJe postavený v mestskej časti Bardejovská Nová Ves. Kostol bol pôvodne gotický, avšak niekoľkokrát ho prestavali. O pôvodne samostatnej obci Bardejovská Nová Ves sa píše v listine z prvej polovice 14. storočia. V dávnych časoch v nej bola skláreň a výroba pušného prachu.

 

 

 

 

 

 

 

 

Kostol sv. Jána Krstiteľa a kláštor františkánov

frantiskaKostol postavili okolo roku 1380 augustiniáni. Kláštorné budovy stavali v niekoľkých etapách spolu s prestavbou kostola. Podľa kláštora dostala priľahlá ulica, okolo roku 1430, pomenovanie Kláštorská. Do roku 1528, kedy boli augustiniáni vyhnaní z mesta, patril kostol Rádu sv. Augustína. Po požiari v roku 1534 zostal kostol opustený a kláštor slúžil ako mestská sýpka. Od polovice 17. storočia bol kostol využívaný evanjelickými Slovákmi mesta. Po roku 1686 v rámci rekatolizácie kostol s kláštorom prevzali františkáni. Františkáni kostol zväčšili, rozšírili a nanovo zaklenuli. Dnešná podoba kostola je z roku 1878. Zaklenutie svätyne je gotické, hlavnej lode barokové. Vnútorné zariadenie je neogotické, časť výzdoby je baroková.

 

 

 

 

 

 

Evanjelický kostol

evanjelickyKostol evanjelikov a.v. v Bardejove vznikol v období po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. Bol postavený tesne za severnou hradbou vnútorného mesta v rokoch 1798-1808. Je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Kostol je klasicistická budova pozdĺžneho pôdorysu s polkruhovým oltárnym uzáverom a vstavaným organovým chórom a zaklenutými pruskými klenbami. Neogotický interiér kostola pochádza z druhej polovice 19. storočia.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kostol Povýšenia sv. Kríža

svt_krizaRímskokatolícky kostol postavený blízko Ľudového prameňa v Bardejovských Kúpeľoch v rokoch 1802 - 1831. Kostol je charakteristický svojím pôdorysom v tvare kríža. Rozsiahla rekonštrukcia kostola bola realizovaná v roku 1926 a rekonštrukcia interiéru kostola bola vykonaná v roku 1996.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kaplnka sv. Jakuba

kapl._jakubPostavená okolo roku 1820. Pod podlahou kaplnky je krypta rodiny Obristových, na vonkajšej stene sú dve pamätné tabule tejto rodiny, ktoré pochádzajú z rokov 1828 a 1835. V interiéri je oltár Sv. Jakuba s obrazom svätca a Márie Magdalény. Kaplnka je postavená v areáli cintorína sv. Jakuba. Tento cintorín je najstarším zachovaným mestským cintorínom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kostol sv. Anny

anna_bjBol postavený v roku 1822 a stojí v areáli Cintorína sv. Anny v Bardejove. Pôvodná kaplnka bola v 90. rokoch 20. storočia prestavaná na kostol. Pri kostole je postavený kamenný pamätník z roku 1783, zhotovený na počesť otvorenia nového dreveného mosta cez rieku Topľu. Akt otvorenia vykonal cisár Jozef II., ktorý sa v Bardejove zastavil pri návrate z Bukoviny. V súčasnosti je kostol v správe saleziánov sídliacich v Bardejove a slúži k cirkevným potrebám.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kostol sv. Anny

annaJe postavený v miestnej časti Dlhá Lúka. Klasicistický, postavený v rokoch 1825-26, svätyňa prestavaná a bočné kaplnky pristavané koncom 90. rokov 20. storočia. Záznamy o obci Dlhá Lúka pochádzajú už z roku 1278. Vtedy to bola poddanská obec rodiny Thekuleovcov, neskôr sa stala majetkom vlastníkov Zborovského hradu. Aj keď Dlhá Lúka je už dávno mestskou časťou Bardejova, Kostol sv. Anny stále patrí do farnosti Zborov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kaplnka sv. Michala

kapl._michalKlasicistická stavba z roku 1848, ktorá je situovaná v areáli Cintorína sv. Michala.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kalvária - Kostol sv. Kríža

sv.krzaVytvára na kopci východne od mesta nádhernú scenériu. Kostol sv. Kríža je postavený v eklektickom historizujúcom slohu s výraznou kresbou fasády. Celý komplex dopĺňajú kaplnky, symbolizujúce jednotlivé zastavenia Kristovej krížovej cesty. Komplex bol vybudovaný v rokoch 1863-1869 zásluhou vtedajšieho bardejovského farára Eduarda Kacvinského, ktorý je tam aj pochovaný. Kostol je jednoloďový. Súčasťou hlavného oltára je obraz Snímanie z kríža, vytvorený v roku 1868. Súčasťou komplexu je cintorín, na ktorom sú pochované významné osobnosti Bardejova, ako napríklad kňaz a starosta mesta Gejza Žebrácky, uhorský kartograf Jozef Homolka, prírodovedec Kornel Chyzer a mnohí ďalší.

 

 

 

 

 

 

Kostol sv. Petra a Pavla

gr-katPatrí gréckokatolíckej cirkvi. Eklektická stavba z rokov 1901-1902 postavená pri hradobnej priekope v juhozápadnej časti historického jadra mesta. Na fasáde prevažujú neorománske prvky. Kostol má pozdĺžny jednoloďový priestor s polygonálnym presbytériom, zaklenutý pruskými klenbami. Hlavný oltár je z roku 1903, ikonostas z roku 1914. Kostol je zasvätený svätým apoštolom Petrovi a Pavlovi a slúži pre veriacich katolíkov východného obradu, ktorí sa do Bardejova prisťahovali prevažne z okolitých rusínskych obcí.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kostol Panny Márie

panny_marieRímskokatolícky kostol postavený v mestskej časti Bardejovský Mihaľov koncom 19. storočia. Rekonštrukcia kostola s prístavbou sakristie bola realizovaná v 50. rokoch minulého storočia.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pravoslávny kostol

pravoslavnyJe zasvätený svätým rovnoapoštolom Cyrilovi a Metodovi. Začal sa stavať v roku 1991 v modernom byzantskom štýle. Je situovaný v severnej časti mesta, pod sídliskom Vinbarg.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kostol Svätej rodiny - Vinbarg

sv.rodinyRímskokatolícky kostol Svätej rodiny postavený a vysvätený v roku 1999.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Židovské suburbium

 

Židia sa v skladbe obyvateľstva Bardejova začali výraznejšie presadzovať od prvej štvrtiny 18. storočia. Ich prítomnosť sa odzrkadlila aj v stavebnej činnosti, keď v rokoch 1771-73 bola postavená synagóga, ktorá sa stala základom pre vybudovanie osobitného suburbiálneho centra, ktoré je dnes považované za urbanistický unikát celej východoslovenskej oblasti. Súbor stavieb pozostával z hlavnej synagógy, modlitebne, miestnosti pre zhromažďovanie veriacich (Beth hamidraš), školy, rituálnych kúpeľov a hospodárskej časti - jatok. V interiéri synagógy sa zachovali nástenné maľby s rastlinnými motívmi z konca 19. storočia. Na objekte bola 9. júna 1991 osadená pamätná tabuľa na počesť Židov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. V súčasnosti synagóga neslúži svojmu účelu. Židovská modlitebňa sa nachádza aj na Kláštorskej ulici. V meste sa zachoval židovský cintorín s náhrobnými kameňmi v renesančnom, barokovom i klasicistickom slohu.

Obrázok  pred a  po čiastočnej rekonštrukcii.

zid.suburbium_zwebu

 

buzna_poslena

 

© 2015 Mesto Bardejov - Svetové dedičstvo UNESCO

webdesign Webdesign, tvorba web stránok

Máte otázku?
Kontaktný formulár »
Napíšte nám